Postaršieho golfa zaparkoval nedaľeko banky, na okrajové miesto vyhradené invalidom. Vždy bývalo voľné, čo hrozilo, bola iba menšia pokuta. Zobral kufrík a prešiel na druhú stranu cesty k mestskému parku. 9.50, v meste je rušno, park je ešte prázdny, Ľudia ním rýchlo prechádzajú, iba pár detí sa hrá pri fontáne.
Z kufríka vybral karamelovú tyčinku, zase nič nevyhral a mal to tušenie, že dnešný deň bude mať ozaj 25 hodín. Zobral mobil, skontroloval batériu, náhradnú si pre istotu strčil do vrecka saka. Sleduje ľudí vychádzajúcich z banky, čas plynie pomaly. 9.56, slnko sa mierne zatiahlo, k jeho autu sa priblížil mestský policajt. "Do čerta,.." zdrapol kufrík a prebehol k autu. "Je to vaše auto? Prosil by som parkovací preukaz.."
"Hmm, nemohli by sme sa dáko dohodnúť?" a rukami bezradne zatlapkal po vreckách saka." 9.58 "Je mi ľúto, peňaženku som si nechal oproti v práci, skočím tam a prinajhoršom mi ho odtiahnete.." hodil na policajta bezradný úsmev. "Pohnite si, nemám celý deň čas, a nebude to lacné." "Ďakujem" Chvíľu sa zdržal na prechode, na mobile vytočil číslo a stačil "#" 10.00, zastal na druhej strane cesty a otočil sa smerom k banke. Policajt prezerajúci si interiér auta mu zakýval. Odkýval späť, no z banky stále nikto nevychádzal. Prst držal nad tlačidlom 1 a začínal sa potiť. 10.01, policajt opäť zvedavo zakýval a spravil krok smerom k nemu, práve keď z banky vykročil menší postarší žlťas okolo päťdesiatky. Ukľudnil sa, policajtovi ukázal, že už ide a jeho pohľad sa stretol s Číňanovými chladnými očami. Mykol plecami, vysvetľujúco sa usmial, Číňan ho ignoroval a kráčal ďalej. Ešte prejde cestu k parkovisku a potom ....
.... a teraz statná šupa zatriasla ulicou, golf sa rozletel, výbuch odhodil okolité autá, oprel sa a prevalil okoloidúci autobus , vyrazil okná a vyhodil rotujúce torzo strážcu poriadku do stredu križovatky. Ľudia sa zarazili, ozvali sa výkriky ranených. Priskoro, na displeji naďalej svietilo len #.
Číňana akoby odnikiaľ pokryli dvaja muži, a ďalšia dvojica nepokojne monitorovala okolie s uzinami v rukách. "Scheisse." Kufor nechal na lavičke, vykročil k fontáne akoby chcel tíšiť deti, začul sirény. Číňan vzadu pomaly vstal, oprášil si oblek a rozhliadal sa smerom k parku. Keď sa blížil k fontáne a dal sa do ľahkého behu, videl Číňana čosi gestikulovať, dvaja ochrancovia sa vybrali smerom k nemu, pričom zvyšní dvaja zatlačili target späť k banke. Keď chlapíci prešli cestu a dali sa do behu, bol už pri fontáne a nasadal na CBR-600F. Chlapík v obleku na športovej mašine vyzerá komicky, no 120 koní na 220kg je pomerne dosť a spôsobili, že onedlho už sedel v hotelovej izbe na predmestí.
Target to prežil, ešte ho i videl a schytal to i poliš. Budú nepríjemní, objednávateľ tiež nebude nadšený. Jednoducho prúser. Zbalil menšiu cestovnú tašku, na motorke vymenil značku a odlepil farebné fólie. Vrčanie motora ho mierne ukľudnilo, pri pomalej jazde po dialnici premýšľal ako ďalej. Vypočul správy, traja mŕtvi, jeden policajt, ani slovo o targete, či motorke.
V zrkadle zbadal diaľničnú políciu, prinútil sa nepridať, kľudne prešli popri ňom ďalej. Nesmie byť paranoidný. Jeho možnosti nie sú veľké, je takmer bez peňazí, má už len časť preddavku. Niet kam ujsť.
Aby striasol stres pridal jemne na 180, poliši sa o motorkárov neveľmi zaujímajú. Predbehol hliadku, zrýchlil čosi nad 200, na rovnej ceste nebolo problém držať 190. Vydržal tak zo tri hodiny, raz natankoval, a teraz sa blížil už k tretiemu štátu.
To zatiaľ stačí, zastal v lacnom dialničnom moteli. Čosi pojedol, ospršil sa a premýšľal ako ďalej. Na nič neprišiel, nemohol zaspať, tak sa o 3.00 ráno opäť vybral na cestu. Bola prázdna a tak nasratý na život skúšal maximálku. Prikrčený ku stroju videl iba úzky pás cesty v reflektoroch, tacho sa blížil k 290. Ani takto im však neutečie. Vpredu zazrel svetlo, pustil teda jemne plyn a chystal sa to obísť zľava. "Do riti !!", svetlo v protismere, ďalšia super náhoda. Približoval sa príliš rýchlo, stlačil teda brzdu, brzdový chip to zjavne nezvládol, srtojom šklblo, vyletel do vzduchu, padal mimo cestu, dopadol do prachu a stratil vedomie....
Cink. Sexi vietnamka ho bozkáva po celom tele, má vlhký jazýček a celá exoticky vonia. Cink, cink. Má obrovské prsia a dlhé bradavky. A robí mé, cink cink mé.
Otvoril oči, udrelo ho pražiace slnko a puch kozy. Ruky stiahol z vemena, azda jediné nie sú zlomené, celé telo nepríjemne bolí. Ako bonus dostal úpal. Pretočil sa a zbadal svoju mašinu, mierne ohnutú, ale použiteľnú, pri nej starý indio zvedavo prezerá obsah jeho tašky. Berettu zrejme nedrží v ruke poprvé. "Bré ráno" smeje sa bezzubo "vaša noha nevyzerá moc dobre.." "Prečo?" zamumlal, pozrel sa nadol a zamdlel.
Spal hlboko, v rôznych uhloch videl znova a znova rotujúceho policajta a odvšadiaľ ho sledovali Číňanove chladné oči. " On si myslel, že uš nevstaneš," starý indio sa mu ukázal v zábere, "prebalím ti nohu, možno sa ešte spraví. Letel si čak kondor. Cha cha." Trocha to zaštípalo, starý to nacápal dákou vazelínou, dal mu trpkého čaju a bez slova odišiel. Za pásom jeho beretta. Cink. Cink.
O pár dní už bol vcelku OK, noha bola ešte mimo, ale s provizórnou dlahou a barlou sa už mohol pohybovať po okolí. Starý mal zo 20 kôz, fajčil trávu a pobehovalo tu niekoľko polodivých psov. Býval v starom prívese, občas skočil do mesta pre zásoby či trocha whisky, ktorú pil prekvapivo striedmo. Berettu mu nedal, nechal mu iba šaty. Motorku nevidel, vraj ju predal.
Bol večer, sedeli vonku, "Čuj mladý, ja šem už trocha starý a keď tak nad tebof premýšlam, neceš sa o kozy starat so mnov ?"
"Hmm, prečo nie dedo."
Zaznel starcov výdatný smiech a nalial mu do pohára. "Na zdravie..."
"Aj vám."
|
Nazov
|
Napisal
|
Mail
|
|
Bombman
|
Michal Škrovan
|
|
|
http://www.apoviedky.unas.cz/
|
||