" Zabiješ draka v ruji a budeš doživotne prekliaty. Nikdy to neurob!"
Prikrčil sa v poraste pred jaskyňou. Bol oblečený naľahko, so sebou mal iba prázdny vak a jeho meč bol nadmieru dlhý a vyzeral i čertovsky ostro. Vždy sa smial drevorytom drakobijcov v plátenom brnení ako štítom odrážajú dračí dych, alebo kúzlami režú plaza na kusy mäsa. Rozprávky. I keby bol celý zo železa, drak by ho rozťal jedným mávnutím, eventuelne zažehol, roztavil a zhotovil z neho pilníček... Nehovoriac už o tom ako obratne by sa hýbal a s tou zvonkohrou na sebe by asi bol dosť ťažko nenápadný...
A mágia? Trochu jej rozumel, sám si občas i zakúzlil. Bol si však istý, že taký mág sa ešte nenarodil, čo by na draka zakúzlil a nebodaj mu tým ešte i ublížil. Draky totiž pre duševný zrak mága neexistujú, majú akoby antimagickú podstatu. A čo magicky nevidieť, nemožno začarovať, na tému dračej zraniteľnosti mágiou sa síce spísalo nespočetne diplomových prác, ale skončili vždy spáleným vedátorom a potvrdením klasickej metódy meča ako archaického, leč osvedčeného prostriedku.

Vzduchom rezonuje dunivé trúbenie, občasné uširvúce škreky a šuchotanie. Tak oni si tu šukajú a on bude bez peňazí? A dôjde starý raks úžerník, aj s chlapcami, a čo mu povie? Viete, draci boli trocha v nálade, tak možno o dva týždne... a oni ho zotnú rovno na mieste. Prinajlepšom by ich do pekla zobral pár sebou, alebo utečie, avšak to už nikdy nesplatí splátku za hrad, bude bezzemkom, stratí licenciu a bude to celé v dračích gulách. Ono to tam vlastne i je...
Mohutný rev otriasol údolím, opadalo letné lístie. Z jaskyne sa vyšvihol zelenák a loopingoval si to po oblohe. Samček.
" ...samičky vždy zostávajú až do znesenia vajec v hniezde. " Ruja trvá, pokiaľ sú šupiny na krku sfarbené dúhovito, oči sa im divne lesknú a nejedia niekoľko dní.."
Rovnako vedel, že to trvá aspoň týždeň, môže však aj mesiac, kým jeho odložená splátka je už dnes večer. Bez hradu dôjde nielen o licenciu, ale i o zasnúbenú lady a tie plazy si tam teraz, len tak... a on nasucho vyjde? To sú určite len poviedačky, aby sa zachoval druh a na také čosi on zvysoka... Dračica bude aspoň unavená, robota to ťažká nebude a tú "kliatbu" dajako prežije.
Meč zabalil do vatovaného púzdra a nepočuteľne sa blížil k jaskyni. Vždy si takto pripadal viac ako zlodej než bojovník. Vpodstate ide o to sa schovať a v príhodnej chvíli udrieť. S dračou mágiou to bolo asi všelijaké, draci boli múdri až učení, no aby použili strážne či obranné kúzla, na to sa nezmohli. Čo ovládali dobre boli dračí dych, dračia aura, dračie spáry, dračí teror, dračí ľad ...atď. Všetko účinné a smrteľné kúzla, všetko ale úbohý repertoár, ak sa chcete vyspať, najlepšie nikým nevidený, ste veľký ako stodola a i keď nespíte často, spíte dosť hrubo a vaše sírové výpary je cítiť na kilometre..
Bol s tým spokojný ako to je. Inak by sa nevolal drakobijec, ale kamikadze a neboli by tu ani gildy, ktoré museli prísne obmedzovať počet členov i povolených odpichov. Zabiť draka je vlastne tutovka, ak človek nenarobí veľa hluku, má nejaké to šťastie, dôjde si k pekným peniazom.

Hnedka spala. Ako inak. ( Vidieť že stav drakov dosť poklesol, zelenák by sa inak na hnedku neznížil.) Jaskyňa páchla divne i na dračí brloh. Spálený vápenec a hodne ionizovaného vzduchu. Tomu sa vraví dračica v posteli a ohnivý sex.
Mäkkučké topánky ho pomaly preniesli necelých 5 metrov od draka. Zmysly mal napäté, draky sa v spánku radi prehadzujú a smrť zavalením patrila k najčastejším profesionálnym úmrtiam. ( Hneď za zlomenými väzmi a rozťatím v pol, ako stálo v gildovnej vstupnej brožúrke.) Trik bol v tom uskočiť dostatočne rýchlo a ďaleko, a pritom i potichu. Zelenák je ale pašák, dračiaca sa ani nepohla. Také ľahké! Meč vytiahol s púzdra, pristúpil ani nie krok od dračice, napriahol sa, skoncentroval, zamieril na srdce pod pazuchou a s výkrikom "Interupciaaá!!" vrazil svoj Prerážač MkII enhanced Sport Fidelity deLuxe čelne do tela.
To ešte veľa ľudí vie, čo však už poznajú menej, je fakt, že dračia anatómia, hlavne krvný obeh je na ľudské pomery značne predimenzovaná. Nepoznajú ju vlastne podrobnejšie ani najskúsenejší drakobijci. Teoretickými výpočtami sa prišlo k vnútornému pretlaku okolo 3-7 atmosfér, podľa rasy a nálady draka. Drakobijci si ustálili stupnicu 1-10, a pretlak sa naučili odhadovať od oka. (Jediná zaznamenaná 10 u dnes už vyhynutého zlatúcha , mala za následok vyhladenie mesta Kraenhordal.) Extrémne tvrdý magický pancier draka má teda navzdory bežným predsudkom primárne iný účel ako ochrana pred čepeľmi statočných rytierov.
"Tentokrát to bola aspoň 6!", pomyslel si keď ho explózia šmarila o protiľahlú stenu jaskyne. Nie nadarmo patrí pevná a bezpečná helma a školenie v otrasoch a pádoch k povinnej výbave drakobijca.

Prebral sa asi po hodine, a všade navôkol videl dôvod, prečo ľuďom nemôže vysvetliť ako chutí dračie mäso. Sotva milimetrová ohoretá vrstva čohosi sa totiž dosť ťažko zoškrabuje zo steny jaskyne a len málokoho by napadlo to jesť... Čo po drakovi zostane sú zuby, nejaké tie kosti a občas kde-tam neporušená šupina, alebo pazúr. Väčšinou sa to všetko aj tak pomelie na modré pilulky, prášky či korenia. Pozbieral svoju korisť, väčšie kosti odvezie neskôr gildovná služba. Ani to veľmi nebolelo.Svrbelo ho len celé telo, a už sa tešil kedy sa doma umyje.

Svrbenie prestalo, len čo sa okúpal v kadi mlieka a úsmevom vyplatil Raksu. Jeho chlapcom dal dokonca dobré sprepitné. Onedlho sa k nemu nasťahovala i krásna Penelopa a on sa mohol venovať snahe o potomstvo.

Malý Archibald mal necelé 2 mesiace. Anton drakobijec si uvedomoval výhodu stredovekej starostlivosti o potomkov. Leží s Pelo v posteli a malé otravuje pestúnku. "Si nejako slizký drahý...", šeptá mu manželka do ucha.
"Čo si to dovoľuješ ty ...!!!"
"Nie, myslím kožu, pozri tu na stehnách."
"Aha."
To bude azda nejaký ekzém. (nevýhoda života v stredoveku). Ale keď človek pozná dobrého mastičkára, nie je to zďaleka tak hrozné. Hneď zajtra tam skočí.
" Aspoň to lepšie maže... "

Mastičky však nepomáhali, a keď sa ekzem ďalej rozliezal a nadobudol hnedastú farbu, pochytil už neblahé tušenie. V reči zvýrazňoval sykavky, nehty mu spevneli a boli prekvapivo ostré a Pelo prekvapovali jeho výkony v posteli. (Pripisovala to tým mastičkám čo nosil od bylinkára..).
K špecialistovi sa neodvážil, obmedzil stretnutia gildy, nemal rád zrkadlá a hostí prijímal v šere, vďaka čomu sa v dedine rozšírili sa chýry, že je desný škrob, čo šetrí i na sviečkach. Pelo si veľmi nesťažovala, nevadilo jej, že už pol roka nemôžu otehotnieť. (A to ani so služobnou či pestúnkou. )
Hlasnejšie si počul srdce, ďalej hnedol a koža mu drsnela. Zmeny sa zrýchlovali. Už nemal pochýb.
Až to došlo tak ďaleko, že i liberálnej Pelo to bolo divné a dokázala sformulovať otázku: " Je ti niečo?"
" Nie chlapi po 40tke zvyknú šupinatieť a rastie im menší chvost ešte i z druhej strany..."
"Aha," povedala Pelo potichu.

Na druhý deň sa zbalil, pobozkal Pelo, ktorá sa otriasla nechuťou, pohladil Archibalda a vybral sa z hradu. Ešte si všimol ako sa Pelo usmievala na čeľadníka. Stavil sa, že len čo zavrie bránu...

Uchýlil sa do bažín. Premena už bola takmer na konci. Drakom sa úplne nestane, no človekom už dlhší čas nie je. Lovil divú zver, dakedy si ju dychom uvaril, inokedy sa vrhol na surové. Škrelo ho, že sa nenaučil lietať, že úplne oplešateľ, a že si asi ťažko zašuká s dákou dračicou a ľudské ženy ho asi nebudú tiež veľmi chcieť. Šupiny boli aspoň praktické, komáre cez ne neštípali, a ľahko sa umývali. Svoj pretlak odhadol asi tak na 2. Vedel však, že večne v bažinách nevydrží a čoskoro ho premôže nuda a vydá sa späť medzi ľudí.

Robil menšie nájazdy na dediny, strašil pocestných a prispieval tak k miestnemu folklóru. Dlho sa nič nedialo, gildy si neboli isté do koho kompetencií patrí. Mohol teda naďalej znásilňovať panny a sýtiť sa pocestnými. Panny by ovšem musel najprv nájsť a ako sa presvedčil na asketickom mníchovi pečené pekari je oveľa chutnejšie. Svojou prístupnosťou opačnému pohlaviu sa ale stal takmer miestnou atrakciou, z celého kraja sem chodili kočiare s mladými paničkami, veď ktorá by sa nechcela pochváliť, že mala (samozrejme nedobrovoľne) draka v posteli? (Najviac prenajímané boli špeciálne kočiare s širokou a pohodlnou posteľou.)
Húfne ataky mladých panien a pohrdnutí manželia značne prispeli k vyššej aktivite gíld, ktoré po vzájomnom diplomatickom handrkovaní napokon pridelili prípad drakobijcom.

Na obvyklom mieste, v obvyklý čas zastal na čistinke voz. Ide ho prepadnúť, kočiš už máva. Už ho to ani toľko nebaví, má však profesionálnu česť a nerád by si pokazil image.
"Sštoj lepo štrrelim! Sšexsi panička, kde šste?" Otvoril dvere koča a zbadal Gadura, ako ho takmer prepicháva nejakým novým typom meča. On bol však o poznanie menší ako stodola, nespal a tak sa v pohode uhol a zošmyknuté ostrie meča mu na šupinách nezanechalo ani škrabnec. Od ľaku sa pozabudol a jedným výdychom upálil svojho bývalého štúdijného kolegu. "Ssorry kammošs."
"Sa a panička dness nebude?: zavolal za utekajúcim pohoničom.

Kedže to gildu trochu vyburcovalo, zaviedla patroly, checkpointy a tak utiahol sa do bažín. Občas, keď ho clivota veľmi premohla, zašiel do dedinky, kde sa vždy našli vrelé náruče. Stal sa tak legendou, vravelo sa o ňom ako orgastickom Casadrovi. Ani tu však jeho návštevy nezostali skryté mužskému plemenu a pri ďalšej návšteve v dedine Horné Prútie mu gilda nastavila pascu. V dievčine spoznal svoju Pelo. Aj by ju pozdravil, keby s výkrikom "Úúž, terááááááz" nebola skočila z okna a zovšadial sa na neho nevyrojili jeho bývalí kolegovia. Zatlačili ho do stredu miestnosti, nebránil sa im.
"Gadursa šom nescel. Tso nehoda..."
" Gadur bol i tak kariérista." ozvalo sa z davu.
"Toho už dáko oželieme, ale čo s tebou?" prihovoril sa Ivan Kujný. "Vieš, sťažoval sa dokonca vikomt Arlange a minulý týždeň tu bol dokonca sám pán král.." pozrel sa mu úradnícky do očí a vysvetloval ďalej: "Mieril si to príliš vysoko, tak prepáč."
"Ale ani nie vyssokso, vsždy sskorej dolejsšie.." usmial sa Anton alias orgastický Casadro.
Ivan zovrel rukoveť meča. Neveľmi ho prekvapilo, že poslednú ranu zasadí Ivan, nikdy ho nemal rád, teraz vie aspoň prečo.
" A chlapsi, najlepsšie zse zsuby nebolia potvorsy a rasstu vam sstale.. Arg ..." Zvýšok reči usekol Ivanov krivý pohľad a pomerne presný úder.
V malej miestnosti vybuchol Anton asi tak 3kou. Všetci vyviazli s ľahšimi zraneniami, škrelo ich že zubov a kostí bolo pomálu, iba tak na osobnú potrebu. Hádam najmenej sa tešila majiteľka izby. Dom o dva dni vyhorel a vyplatila to poisťovňa.

Drakobijci sa po vykonanej práci a posilnení rozišli a vracali k domovom. Ivana cestou mierne svrbelo. Prvé, čo urobil doma po výdatnom kúpeli bolo, že si nalistoval v encyklopédii heslo homo sapiens sapiens recens a prečítal : " ... potomstvo. Človek je jedno z mála zvierat, ktorého ruja trvá bez prestávky po celý rok."
"Hmm."

O rok vyhlásili okolité štáty krajine takmer vojnu, diplomatické úsilie skončilo obmedzením vstupu osôb ženského pohlavia do krajiny. Drakobijecká gilda fakticky prestala existovať, čo napomohlo obnoveniu stavu dračej populácie na danom území, navyše sa zelená gerila rozniesla ako mor a zamorila i okolité krajiny. Pre mužskú hrdosť a pýchu nastali ťažké časy.......

 

Nazov	Napisal	Mail
Drakobijec	Michal Škrovan	[email protected]
http://www.apoviedky.unas.cz/