Misia Kocka

Je obed a ja sa vraciam domov zo školy.V autobuse sa opriem o sedadlo a pomaly zaspávam.Zrazu počujem zvlášny zvuk.Prebudím sa,ale nie na mäkkom sedadle,ale na tvrdej zemi.Rozhliadnem sa a vidím zvlášneho tvora.Je vysoký asi tak meter,vlasy mu siahajú po kolená a uši má vystrčené do hora ako kôň.Opýtala som sa ho na meno a on iba niečo zahundral,ale nič som mu nerozumela.Potom pokrútil hlavou a niečo začal ťukať do zvlášnej skrinky,ktorú mal uviazanú na boku.

,,Prepáč,ale tuším mi došli baterky a preto som ich musel vymeniť“,povedal úplne spisovnou slovenčinou.Nechápala som prečo hovorí po slovensky,ale on mi vysvetlil,že má na to špeciálny prístroj.

,,Ó skoro som zabudol,ja som Zemimimo,ale hovor mi Zemo a nachádzaš sa na planéte Kocka.“
,,Prosím ťa Zemo a prečo sa volá vaša planéta Kocka?“,opýtala som sa po chvíli.Zemo mi povedal že preto,lebo raz bol ich prezident na výlete na Zemi a hrozne sa mu zapáčil tento útvar.
,,No,dosť otázok,teraz musíme ísť do mesta za prezidentom.“ ,,Za prezidentom,ale teraz už naozaj ničomu nechápem,a vysvetlí mi tu niekto čo tu vlastne robím?!“ ,,Len pokoj,všetko sa dozvieš včas,a teraz nasadni do kockobusu, lebo nám utečie.“ V kockobuse bolo zrkadlo a ja som v ňom vypadala ako ostatní.Vyčítavo som pozrela na Zema a on pohotovo odpovedal:
,,Musel som urobiť určité opatrenia,aby si nevzbudzovala podozrenie,chápeš štátne záujmy,“povedal a sprisahanecky na mňa mrkol.Potom podišiel k ovládaciemu panelu a prstom nakreslil palác. Netrvalo ani sekundu a ocitli sme sa pred prezidentom.

,,Dobrý deň vítam vás na plánete Kocka.“,, Som kopológ Václav Kocka č.š.č. a som prezidentom tejto republiky.“ ,,Kým začneme diskutovať o záležitosti kôli ktorej ste tu,mali by ste si zajesť.“Stisol gombík na svojom stole a predo mnou sa objavili nádoby s jedlom.Na obed bola hnedá guľa,ktorá mi veľmi pripomínala kôpku hmyzu.Keďže som k tomu nedostala žiednu lyžicu,musela som to jesť rukami. Pri obede som veľmi vysmädla.

,,Prosím vás pán prezident,nemohli by ste mi doniesť niečo piť?“
,,To by som mohol,ale neviem čo to je,“ povedal prezident s úsmevom na tvári.,,Vy neviete čo je to slovo piť?“
,,Nie.,“povedali obidvaja naraz. Vtom ma napadlo, že niekde vo vaku by som mala mať džús,a rýchlo som ho začala hľadať.
,,Aha,tak tu si,“zvolala som keď som ho našla.Prezident mi ho vytrhol a s chuťou do ňho zahryzol.Šťava ho ostriekala a on od strachu odskočil.
,, Čo to má byť?“,opýtal sa vyľakane,,Tekutina,“odpovedám pohotovo.Ale ako je možné ,že to nepoznajú?

,,Prosím vás a čo vám prúdi v žilách?“opýtam sa po chvili ticha.
,,Želátína,ale prečo sa pýtaš takú samozrejmú vec?“
,, Že vraj samozrejmú,“myslím si v duchu.,,Len tak ma to napadlo,“odpovedám prezidentovi.,,Ale pán prezident prosím vás,povedzte mi načo som tu.“
,,No keď inak nedáš,ako iste vieš,pred pár dňami som navštívil vašu zem a nemenovaný pán prezident mi daroval niečo živé,čo sa u vás nazýva mačka.“

,,No a,veď mačku má každý,“odpovedám trošku nahnevane.
,,To viem,ale moja mačka dnes ráno ochorela a ja neviem čo s ňou mám robiť!“
,,To by som ju musela vidieť,aby som vám mohla pomôcť.“ Akonáhle som to povedala,zjavila sa predo mnou mačka.Vypadala veľmi biedne,mala vypúlené oči a ťažko dýchala.Zrazu však vyskočila a rozbehla sa ku krabici s džúsom a začala hlasno chlípať.O chvíľu bola krabica prázdna a mačka plná života..

,,Zo srdca ti ďakujem,že si pomohla mojej mačke a teraz sa môžeš v pokoji vrátiť domov.“ Z toho všetkého som bola taká unavená,že som si pred cestou musela trochu zdriemnuť.Zrazu ma však prebudil hrubý hlas šoféra autobusu:
,,Konečná,vystupovať.“

Schmatla som do ruky tašku a vybehla von.Cestou domov som uvažovala:,,Bol to sen,alebo nie.“Asi jediný dôkaz bol džús.Pozriem do vaku,ale džús tam nevidím.Takže to predsa len nebol sen.