Okno

Ako v jednej Filipovej pesničke cez okno. Možme cez okno robiť všetko. Aj keď to je iba sklo v derevenom ráme osadené v stene. Kedysi ich robili maličke aby neunikalo teplo a čím dalej sa okná zväčšujú asi preto že sa potom cez ne lepšie skáče. Predstava skoku z okna je fascinujúca. Otvoríte okno, adrenalín v krvy sa zvyšuje. Začínate pochybovať o skoku, keď vidíte výšku. Robíte prvý krok, jedna noha na radiator a druhá švihom na parapet. Už stojíte v okne a držíte sa rámu. Je noc a tmavé paneláky dotvárajú atmosféru prichádzajúcej smrti. Stojíte a rozmýšlate nad tím čo ste v živote dokázali, keď do tmy vletia prvé ranné lúče slnka. Maličká nádej v mori smrti. Na tváry sa vám objavuje maličký úsmev. Už nevidíte skok z okna za riešenie. Okno dáva život a krásu. Schádzate z okna a sledujete nádherný východ slnka aj keď medzi panelákmi. Tie otiene červenej. Oranžová, žltá, nič krajšieho asi v živote nieje. V tom smerujete do skrine, otvárate krabicu z nápisom NIKE a vyberáte tažký kovový predmet. Krátky pohlad do okna, maličký úsmev. A v krátkom okamžiku sa váš mozog rozlieta do celej izby. Nádherné otiene červenej a ružovej zdobia vašu stenu. Tvoria obraz zfetovaného maliara. Vaše telo bezvládne padá na zem.