Bushi otvoril oči. Ešte stále pršalo. Do nitky premiknutý vstal z priehlbiny plnej vody, ktorú vytvorilo jeho telo v rozmočenom teréne. Ochranné kúzlo proti dažďu tu bolo neúčinné. Vodná smršť valiaca sa z ťažkých, čiernych mrakov pokorila všetko, čo jej stálo v ceste.
V duchu ďakoval sen-seiovi, že mu nedovolil zobrať si kimono. Na miesto neho dostal pohodlný kožený odev a vysoké čižmy. Nemal takú volnosť ako v kimone, no rýchlo si zvykol na obmedzený pohyb. Ešte stále to však bolo lepšie ako byť v premočenej látke lepiacej sa na telo.
Vybral z pochvy meč a utrel čepeľ. Potom ním niekoľko krát švihol na zahriatie stuhnutých svalov a opäť ho schoval. Púzdro si prehodil na chrbát a upravil si popruh na prsiach. Zjedol nikoľko súst zo svojich stenšujúcich sa zásob a pokračoval v ceste.
Brodil sa po členky zaborený v blate. Terén sa čím ďalej, tým viac zhoršoval. Spočiatku vysokú trávu nahradily nízke stromy, tie zas starý les. Všade postupoval po rozbahnenej pôde, kde sa to hmýrilo hmyzom. Kým nevkročil pod koruny bezlistých stromov, jeho ďalšími súputníkmi boli vysoko krúžiace havrany. Teraz sa mu zdalo, akoby odniekiaľ zo zadu prichádzalo tiahle vytie.
Popoludní dážď po troch dňoch ustal. V bažinách však nezanechal takmer žiadne stopy. Iba čo trochu rozptýlil hmlu, ktorá sa začala opäť pomaly tvoriť. O chvíľu už Bushi videl sotva na tri siahy pred seba.
Jednotvárna chôdza ho čoskoro otupila. Ani si neuvedomoval, že rozmýšľa nad vecami, ktoré ho odvádzali od prítomnosti. Ale vlastne ani nie. Veď celé toto putovanie malo len jediný zmysel - zložiť skúšku v kláštore a vydať sa do sveta. Celá jeho doterajšia výchova ho mala pripraviť práve na takéto situácie.
Život strávil štúdiom v knižnici a trénovaním s mečom. Bol jedným z mála študentov, ktorým Majstri za svoju osobnú zbraň zvolili kagiraki - dlhý, neobyčajne ľahký meč s úzkou, veľmi ostrou čepeľou. Iní novici používali salia-tur - druh kopije, nun-chaki či obyčajné palice. Dostal sa tak nevedomky medzi elitu. Štúdium boja s mečom bolo jedno z najprestížnejších.
Predčilo ho už len umenie ninja, ktoré spájalo všetky bojové techniky, ba aj základy mágie. A práve to bolo pre Bushiho lákadlom. Mal talent i cit pre svoj meč, no cítil v sebe aj čosi viac, ako sa doteraz naučil. Keďže študenti rôznych umení mali zákaz stretávať sa, šanca, že by si navzájom mohli predávať naučené poznatky, bola veľmi malá. Lenže práve tieto zákazy dali Bushimu podnet, aby sa tajne stýkal s Lamalom, študentom ninja.
Tak sa naučil, ako meditáciou vyťažiť zo svojej aury druh energie, ktorá slúži k zosielaniu kúziel. V knižnici sa potom venoval štúdiu zaklínadiel starších ako samotné múry kláštora. Nedalo sa zvládnuť všetky, no bolo ich dosť na to, aby si ho všimli Majstri i samotný sen-sei.
Keď si ho v ten večer zavolali do Siene Osudu, čakal nepríjemnosti. Že budú až také veľké, to nemohol tušiť.
- Si Bushi Juranaki, študent šiesteho stupňa kagiraki? - spýtal sa Najvyšší.
- Áno, sen-sei. - odvetil Bushi.
- Poznáš práva a povinnosti študenta kagiraki?
- Áno, sen-sei.
- Tak čo nám povieš o tvojom štúdiu?
- Snažím sa študovať a cvičiť najlepšie, ako viem, sen-sei. Ak moje výsledky
nie sú dostatočné, budem sa učiť a cvičiť viac.
Najvyšší prikývol.
- Zdá sa mi, že práve študuješ viac, ako by si mal.
Takže to vie. Ale ako? Ako mohol zistiť, že sa učí od Lamala taje mágie a že naopak on potajomky zasväcuje Lamala do tajomstiev boja s kagiraki. Nič zlé predsa nespravili. Len chcú vedieť viac, ako iní žiaci.
- Správne, chcete vedieť viac. - riekol sen-sei akoby mu čítal myšlienky.
- Som nesmierne spokojný s vašimi výsledkami, sú nad očakávania. Avšak
musím vás potrestať za to, že ste neuposlúchli môj zákaz stýkania sa.
Bushi na sucho prehltol. Sklonil hlavu viac, než mal a čakal, čo povie najvyšší.
- Bushi Juranaki, pohliadni mi do očí.
Študent dvihol hlavu a zahľadel sa do čiernych studní, ktoré dokázali ovládať aj
jeho myseľ. Nemohol od tých očí odtrhnúť pohľad.
- Bushi Juranaki, prinesieš srdce bahenného netvora. Bude ti povolené vziať si
svoju osobnú zbraň a zásobu potravín na sedem dní. Do sedem dní sa vrátiš s vecou. Počas cesy nepreleješ inú krv, než krv Yo-shina aj keby ti šlo o život. Teraz si voľný.
Potom sa Najvyšší zdvihol zo svojho kresla a následovaný deviatimi Majstrami
odišiel. Bushi stále upieral pohľad do miest, kde ešte pred chvíľou žiarili sen-seiove oči. Ráno sa zobudil a nemohol si spomenúť, čo sa odohralo od odchodu Najvyššieho. Spal uložený za bránou kláštora, v koženom odeve aký nikdy nevidel, s mečom na chrbte a vakom s jedlom pri nohách. Nezostávalo mu nič iné, ako vydať sa na cestu. Mal sedem dní.

V hustej hmle videl iba nezreteľné obrysy. Konečne sa dostal na pevnejšiu pôdu. Pod nohami ucítil kamienky, ktoré prešli v súvislý pás skaly. O chvíľu už rozoznal skalnú stenu, ktorá sa v hmle strácala na všetky strany. V posledných zábleskoch slnka si pod prevysom rozložil oheň a prvý krát sa po troch dňoch putovania uložil k spánku na suchom mieste.
V noci opäť začalo pršať. Zobudil sa však až na vytie, ktoré prichádzalo z nebezpečnej blízkosti. Meč v pochve si uložil na dosah ruky a viac sa porisunul k ohňu. Až do rána nezaspal, iba občas podriemaval.
Vyrazil za svitu prvých lúčov. Pustil sa severozápadným smerom pozdĺž masívu. Po pevnej pôde sa mu išlo lepšie.
Pred obedom sa hmla rozptýlila. Jarné slnko naberalo silu. Oprelo sa do prebúdzajúcej sa prírody a aj Bushi pocítil jeho lúče na svojej vyholenej hlave. Kdesi vo výške sa ponad okraj brala zelenali kríky. V močiari však ani horúce letné slnko nedokázalo ozeleniť stromy. Po celý rok sa tu držalo príliš mnoho vody.
K obedu slnko pálilo najviac. Takýto rýchly príchod leta ešte nezažil. Vlhký
vzduch mu nedal poriadne dýchať a celý sa spotil. V skalnom masíve náhodou našiel úzku štrbinu zahádzanú niekoľkými kameňmi. Chcel si trochu odpočinúť od vyčerpávajúceho pochodu. Odvalil zopár balvanov a prepchal sa celkom slušným otvorom, ktorý sa za nimi objavil. Únava ho rýchlo prešla.
Puklina určite slúžila ako nejaký príbytok. Páchlo to tu zatuchlinou, ktorej pôvod nedokázal určiť. Pri stene ležalo lôžko z konárov potiahnuté kožušinou, všade okolo sa povaľovalo množstvo harabúrd. Nikde však nebolo ani stopy po ohnisku a to Bushiho trochu miatlo, keďže práve končilo zimné obdobie.
Pomaly prehľadával zvyšky šatstva na zemi. Dvihol akýsi bývalý plášť. Pod ním sa belela ľudská lebka a upierala do Bushiho vydesenej tváre prázdne čierne otvory. Prudko pášť odhodil a začal si od šoku šúchať prsty, ktorými sa ho dotkol.
Spamätal sa. Pokračoval v snorení no dával si väčší pozor. Našiel ešte niekoľko zjavne ľudských kostí a tiež množstvo zvieracích. Pod jedným z kameňov objavil asi pol siahu hlbokú jamu plnú rôznych mincí, šperkov ale aj trblietavých zbytočností. Do vačku na mince si napchal niekoľko dukátov a kameň opäť zavalil.
Všetko sedelo na popis Yo-shinovho brlohu v knihách. Ani nevedel, či sa má z nálezu tešiť. Najviac ho trápila myšlienka, že ak sa teraz netvor vráti, nebude mať šancu pred ním ustúpiť no ani poraziť ho. Bolo tu príliš málo miesta na tasenie, nieto ešte na zápas.
Vyšiel von. Ak má dôjsť k súboju, nech to je v otvorenom priestranstve a na pevnej pôde. Potom si uvedomil, že mu nehrozí veľké nebezpečie. Veď včera táboril len pár míľ odtiaľto a nič sa nestalo.
Sadol si do tieňa na neveľký kameň a oddychoval. Hlavu si pohodlne oprel a zavrel oči. Zrazu sa prebral na akési zvuky. Z blízka sa ozývalo eržanie koňa, pokrikovanie ženského hlasu a do toho sa miešal hlboký rev leva.
Na niekoľko rýchlych okamihov čosi zatienilo slnko. Bushi dvihol hlavu a s úžasom pozoroval, ako dve bytosti spolu bojujú.
Asi dvesto siahov vysoko vo vyduchu mávali krídla pegasa, na ktorom sedela akási postava s mečom v ruke. Z boku naňho útočilo čosi, čo vyzeralo ako okrídlený lev s chvostom obrovského škorpióna. Okrídlený kôň, navyše s jazdcom, nemohol poriadne manévrovať. Škorpióní chvost sa zastavil hlboko v pegasovom stehne. Jed začal rýchlo účinkovať, lebo ranené zviera prudko klesalo. Jeho jazdec zasunul meč do pochvy a oboma rukami pevne uchopil oprate.
Bushi sa rozbehol k miestu, kde sa pegas skôr zvalil na zem, ako pristál. Jeho jazdec stál medzi ním a dobiedzajúcim okrídleným levom s mečom v ruke a zjavne nevedel, čo robiť. Stále sa obzeral po zvierati ležiacom na zemi. Toho vždy využil lev, aby sa priblížil. Pri tom švihal tvrdým chvostom a reval hromovým hlasom.
Keď jazdec zbadal Bushiho ako beží k nemu, nabral opäť istotu. Pokúsil sa o výpad, no chvost bol príliš týchly. Bushi pribehol bližšie a rozpoznal útočiace zviera. Bola to mantikora, jeden z najnebezpečnejších lietajúcich tvorov na Zemi. Bolo vytvorené temnou mágiou tak, ako Yo-shin, ktorého mal zabiť.
Jed z chosta mmantikory bol tak nebezpečný, že jediné bodnutie mohlo zabiť aj koňa. O niečo slabšie stavaný pegas nemal šancu prežiť. Bushi si uvedomil, že ak má zvieraťu pomôcť, musí mať kľud. Lenže pegasov jazdec nevyzeral, že by bol schopný vyhrať súboj s mantikorou.
Bushi spomalil. Dlhými, pomalými krokmi sa blížil k mutantovi, ktorý hladom reval až sa Bushimu ježili chlpy na krku. Meč nechal zasunutý, nemohol preliať inú krv, než krv Yo-shina. Zostávalo použiť mágiu, ktorú sa potajomky naučil.
Podvihol pred seba ruky a prstami sformoval prvotnú formu Úderu. Potom vyslovil Slovo a prsty v tom istom okamihu rozpusti. Vzduch sa zvlnil ako počas horúceho letného dňa. Kúzlo postupovalo od Bushiho a narazilo priamo do mantikory, ktorá od bolesti zarevala. Jazdec okamžite vyštartoval a mečom ťal po tvrdom chvoste plnom jedu. Odletel malý kúsok chinínu, no útočník mantikore nespôsobil vážnejšie zranenie.
Bushi zatiaľ formoval ďalšie kúzlo, ktoré už nebolo také silné. Stačilo však na to, aby odpútalo pozornosť od postavy s mečom. Tá v pravý moment podvihla lesklú čepeľ a zabodla ju z boku pod ľavé krídlo mantikory. Ihneď uskočila pred útočiacim chvostom a z povzdialia sledovala, ako mutant po zásahu skonáva.
Bushi už súboju nevenoval pozornosť. Pokľakol vedľa zraneného pegasa a nad krvácajúcou ranou vztiahol dlane. Chvíľu sa nedialo nič, potom sa telo pegasa začalo triasť. Z Bushiho dlaní prúdila do rany zvláštna energia a naopak z rany vychádzala iná, ktorá unikala kamsi do vzduchu. Keď žiarenie zmizlo, obrátil pozornosť k mantikore, ktorá práve padla na bok a už sa nepohla. Presná rana mečom neomyľne trafila srdce.
Pohliadol na pegasovho jazdca. Pod klobúčikom s vydvihnutou trojuholníkovou strieškou svietili zelené oči. Bushi zistil až teraz, že jazdec nie je muž, ale žena. Aj napriek brneniu z neznámeho materiálu sa o slovo hlásila ženskosť. Z ramien jej padal až ku kolenám plášť z rôznych pierok, tak isto náhrdelník, topánky a pochva na meč boli zdobené väčšími či menšími pierkami. Keď videla, ako mantikora skonala, vrhla sa k pegasovi a objala ho okolo šije.
- Mal by to prežiť. - riekol Bushi. - Kúzlo prišlo trochu neskôr, no mám pocit,
že je tzrochu iný ako ostatní pegasi.
Žena iba prikývla. Bushi vstal a prešiel k mŕtvemu mutantovi. Vytrhol ženin meč
z tela a jediným prudkým sekom medzi chnínové články uťal jedový koniec. Potom ho vzal a prešiel k žene.
- Tu máš. Padol tvojou ranou. Právom ti patrí aj trofej.
- A čo Avax? - prvý krát prehovorila žena. Mala pekný, ešte dievčenský hlas,
ktorý si Bushi okamžite obľúbil.
- Bude v poriadku. - potvrdil svoje slová. - Potrebuje iba čas na rozloženie jedu. Dva dni a bude fit.
Prikývla, hoci neverila. Dúfala. Ten človek, ktoréhý sa tu objavil nevedno kde, jej bez okolkov zachánil život. Nevedela ako, no mala pocit, že spravil niečo, čo jej pomohlo.
- Som Bushi Juranaki, študent kagiraki v kláštore Kun-tan Izun.
- Ja som Yran. Iba Yran.
- Ahoj Yran. Nevedel som, že ženy sú také obratné v boji. Šudovala si niekde?
- Nevedela som, že muži sú takí zvedaví.
- Prepáč.
- Ach, prepáč ty mne. Som trochu nervózna z toho, ako to všetko dopadlo. Tú
mantikoru sme sledovali dva dni. Mali sme ju takmer vyčerpanú, keď vtom sa obrátila a skôr, než som stihla zareagovať, bol Avax zranený. Začali sme padať a … veď ďalej to už poznáš.
Bushi prikývol.
- Prečo ste ju vlastne sledovali. - spýtal sa Yran.
- Jej chvost. Pri správnom spracovaní sa vraj z neho dá čosi vyťažiť. A tiež z
krídel a hrivy. A z jazyka mantikory je výborná polievka.
- Takže peniaze. - zhrnul Bushi.
- V podstate áno. A čo ty?
- Ja som na ceste za zložením skúšky.
- Akej skúšky?
- Skúšky.
Yran chápavo prikývla.
- Mala by som ti poďakovať za Avaxovu záchranu.
- Šetri slová. - prehovoril Bushi. Dostať sa z toho musí sám. Ja som mu len pomohol.
- Ale bez tvojej pomoci by neprežil.
- Ó, to nemôžeš tvrdiť. Bol v rukách Osudu a Osud chcel, aby som mu
pomohol. Nebolo mu súdené zomrieť. Ináč by bol mŕtvy.
Také vysvetlenie muselo Yran stačiť.
Spoločne rozložili tábor. Pri hľadaní dreva na oheň Bushi náhodou našiel v blate čitateľný odtlačok Yo-shinovej nohy. S úsmevom sa vrátil k táborisku a ani si neuvedomoval, že Yran naňho s úžasom pozerá ako dotykom dlane zapaľuje mokré drevo.
Večer toho spolu veľa nenarozprávali. Bushi si ľahol k ohňu a Yran sa pritúlila k Avaxovi, ktorý ležal na boku v agónii. Zmorení z celého dňa rýchlo zaspali.
Keď sa Yran ráno zobudila, bol už mních preč. Rýchlo skontrolovala, či jej nechýba niečo zo zásob, no s prekvapením zistila, že má čosi navyše. V brašni našla za hrsť zlatých mincí a nádherný perlový náhrdelník o ktorých vedela, že tam večer určite neboli.
"To ten mních," - pomyslela si. "Osud. Možno mito naozaj bolo súdené".

Bushi od rána bežal po stope Yo-shina. Viedla južným smerom a nebola staršia ako dva dni. Musel sa s ním tesne minúť. Teraz ho už dostane.
Večer sa stopa stočila k malej osade v doline. Obkolesovalo ju množstvo ryžových polí, kde farmári práve zbierali svoje náradie a zberali sa k večeri. Zvolnil poklus a prešiel do chôdze. Pozorne si prezrel okolie a potom sa sústredil na osadu.
Bola to dedina Hamani-tai. Mnísi sem chodili raz do roka na Oslavu Draka a Bushi tu už raz bol. Zúčastnil sa spolu s niekoľkými kamarátmi pretekov v púšťaní obrovských papierových šarkanov. Bol to fantastický zážitok, keď celá dedina večer žiarila lampiónmi a všetci sa zabávali.
Teraz bolo všade ticho. Ľudia žili každodennými starosťami a na zábavu mysleli len málokedy. Dedina nebola na žiadnej obchodnej ceste a tak takmer najväčšiu stavbu predstavoval chrám Desiatich božstiev. Jeho široká strecha vo svite večerného slnka vyzerala ako ohnivý dych draka.
Bushi vykročil k osade. Yo-shinovu stopu stratil v ryžových poliach a v noci by sa iba zbytočne vystavoval nebezpečiu, ak by pokračoval.
Celou cestou premýšlal o predchádzajúcom večeri s Yran. Nevedel celkom dobre pochopiť, prečo sa kôli peniazom vrhala strmhlav do nebezpečenstva proti mantikore. Potom si spomenul, aký príjemný pocit mal pri odhalení Yo-shinovej skrýše so zlatom. Mimovoľne siahol rukou k vačku s mincami a usmial sa.
Pochopil.
Z čiernych mračien na oblohe sa zablyslo. V zápätí nasledovalo mohutné burácanie hromu a o chvíľu sa spustili prvé kvapky.
Bushi vyriekol ochranné kúzlo proti dažďu a pokračoval v ceste do osady.

Večernú motlitbu vykonal v chráme Desiatich božstiev. Už sa chcel uložiť k spánku v jednom z kútov chrámu, keď ktosi vošiel dnu. Bol to starý muž s dlhými fúzami a bielou bradou, od holej kože lebky sa mu odrážalo svetlo plameňov sviečok. Odený bol v žltom rúchu Kňaza. Veľké gorále okolo krku potichu ševelili a pri starcovej chôdzi vydávali drevený zvuk.
Kňaz sa zastavil pri soche predstavujúcej prvé božstvo Ka-ni. Monotónnym hlbokým hlasom odriekal verše a keď skončil, prešiel k ďalšej soche. Na koniec rituálu zapálil vonnú tyčinku a chvíľu meditoval.
Bushi ho bez dychu sledoval ukrytý v tieni. Starec sa zrazu postavil a pohľadom zablúdil rovno k nemu.
- Čo privádza študenta z Kun-tan Izun do našej dediny? - spýtal sa.
Bushi vstal a poklonil sa.
- Skúška, majster.
Kňaz napriahol ruku.
- Nie som majster. Som len obyčajný kňaz. Môžeš ma volať Tan. A ako volajú
teba?
- Bushi, majster.
Tan sa zasmial.
- Máš dobrú výchovu. Vitieť, že v Kun-tan Izun stále odvádzajú dobrú prácu.
Na chvíľu sa odmlčal.
- Už si sa pomodlil?
Bushi prikývol.
- Tak poď. Snáď tu nebudeš spať.

Tanov príbytok stál neďaleko chrámu. Bola to malá chatrč, takmer rovnaká ako
ostatné v dedine. Líšila sa však svojim pátosom, ktorý Bushi zreteľne cítil. Bolo to miesto s obsahom nadprirodzena.
Vnútro bolo zariadené veľmi skromne. Až na obradný stolček pri stene tu nebol žiadny nábytok. Uprostred miestnosti bol v zemi zahrabaný kus dreva slúžiaci ako stôl na jedlo. Okolo neho boli rozprestrené rohože na sedenie a jedna veľká v rohu slúžila Tanovi na spanie.
Pri stene sa na malom ohníku ohrieval kotlík s jedlom. Aróma čerstvej, varenej zeleniny sa Bushimu zakusla do nosu a okamžite pocítil hlad. Tan sa sklonil nad kotlík a obsah premiešal drevenou naberačkou.
- Usaď sa. - pokynul kňaz Bushimu. - Jedlo bude o chvíľu hotové.
Bushi pokľakol na rohož a zložil si veci na zem. Kagiraki položil naľavo od seba
tak, aby ho mal stále poruke.
Tan ho pohostil miskou ryže a zeleninou. Bez slov sa najedli a potom sa
pohodlnejšie usadili, aby mohol Bushi začať rozprávať.
- Stopu som stratil v hlbokých ryžových poliach, na západ od osady. - zakončil
Bushi svoje rozprávanie.
- Áno, - prisvedčil Tan. - Yo-shin nám každoročne znepríjemňuje život.
Vkradne sa medzi dobytok a spôsobí nám veľké škody. Je dobré, že máš takéto poslanie. Neviem, ako by som ti mohol byť nápomocný. Zajtra je Deň Motlitby, všetci sa zídu v chráme. Možno by som sa roľníkov mohol spýtať, či niečo nespozorovali…
- Ďakujem vám za ochotu pomôcť. I za jedlo. - zastavil ho Bushi. - Na
splnenie úlohy a návrat do kláštora mám času len do zajtra. Cením si vašu snahu, no zajtra musím vyraziť ďalej.
Tan chápavo prikývol.
- Zúčastníš sa aspoň rannej motlitby?
Príkývol.
- Budeme sa teda modliť za teba.

V rannej hmle znel zvučný hlas gongu, zvolávajúci osadníkov do chrámu. Tan,
odený do slávnostného červeného rúcha s drakmi vyšívanými zlatými niťami, pomaly a rytmicky udieral do bronzového kotúča, pokiaľ sa všetci neusadili. Potom zapálil vonné tyčinky a dal pokyn k meditácii.
Modlitby sa blížili k polovici, keď zvonku zaznel ruch.
Ovce.
Bečanie sa rozlialo cez husú hmlu po celej dedine. V tom sa do ich hrdelných hlasov vmiešalo čosi iné.
Bushi vyskočil a prebehol pomedzi ostatných dedinčanov. Popruh meča si prepásal cez hruď a upravil si výšku rukoväte. Na schodoch chrámu sa zastavil a načúval. Tam, vpravo čosi je.
Rozbehol sa do hmly. Riedke blato plieskalo a fŕkalo na všetky strany. Pred ním sa vynorila ohrada z brvien, uprostred ktorej sa vystrašene krčilo niekoľko čiernych ovcí. Na opačnej strane ležaly na zemi dve roztrhané telá, ďalšie bolo mimo ohradu. Nejaká sila rozlomila asi päť palcov hrubé brvná, z ktorých bol košiar postavený.
Bushi počul za sebou dedinčanov. Niektorí už v rukách niesli drevené vidly a motyky.
Tan sa pri ňom zastavil.
- Yo-shin. - poznamenal Bushi nad odtlačkom širokého chodidla so štyrmi
mocnými pazúrmi a blanou medzi nimi.
- Nech sa všetci zabarikádujú doma.
- Chlapi ti pomôžu. - protestoval Tan.
- Nie. Radšej nech ochraňujú ženy a deti. Môže byť kdekoľvek.
Tan nemal čas protestovať. Bushi so skrčenými nohami pozorne sledoval svetlejší
pruh v blate. Keď sa ho dotkol, na rukách zmenil farbu. Krv.
Potom ho zahalila hmla.

Vpredu bolo počuť chrčanie a mlaskanie. Rukoväť meča mu vkĺzla do ruky a nečujne tasil. Krok, kruhý, opatrne tretí.
Voda na ryžových poliach dosahovala do polovice lýtok. Každý pohyb vyžadoval viac námahy. Hustá hmla nedovoľovala preniknúť pohľadom ďalej než dva siahy.
Ticho. Občas odniekiaľ zaznelo slabé žblnknutie. Napol sluch a privrel oči. Vzápätí ich roztvoril, otočil sa a zoširoka ťal vo výške hlavy. Nevedel, či zasiahol, no veľmi blízko jeho tváre sa mihly dve obrovské zeleno-hnedé laby. Využil momentu, kedy laby odokryly tmavé telo a odhora sekol.
Hmlou sa nieslo bolestivé skučanie. Ostré tesáky sklaply na mieste, kde mal pred chvíľou krk. Pri úskoku bokom čepeľou rozpáral príšere bok a padol do vody s ryžou. Okamžite sa chcel postaviť, no ukĺzla mu noha. Do ľavého ramena mu vrazil kostený chvost a prevrátil ho na chrbát.
Pri páde vdýchol trochu vody. Zachvátil ho prudký kašeľ nedovoľujúci žiadneho pohybu. Silná laba ho udrela do hrude a opäť padol do vody. Celý svet sa točil.
Čakal ďalšiu ranu, no nič neprichádzalo. Dvihol sa na nohy. Triasly sa mu kolená a mal čo robiť, aby nepadol.
Pri súboji sa hmla trochu rozplynula. Teraz ho zbadal. Postavu ako obrovský chlap, s rukami zakončenými mocnými labami. Hlava pretiahnutá v jašteriu hlamu, na chrbte kostenné ostne prechádzajúce v dva siahy dlhý chvost. Žlté plazie oči spočinuli na Bushim. Tvor sa jednou labou držal za hlbokú ranu tiahnucu sa odprostriedku hrude až po ľavý bok. Ďalšia malá rana viedla vodorovne, asi palec pod netvorovým pravým okom s blanou, akú videl u vodných plazov.
Vtom sa Yo-shin vrhol vpred s labami napriahnutými k úderu. Bushi sa zhúpol v kolenách, vodorovne sekol po netvorovom bruchu a otočil sa okolo svojej osi. Yo-shin ho minul a vzápätí mu dopadla čepeľ kagiraki silným úderom medzi krčné stavce na šiji.
Obrovské telo padlo bezvládne do vody. Bushi klesol na kolená. V ľavom ramene mu šklbalo svalmi a hruď zvierala oceľová bolesť, ktorá mu nedovoľovala poriadne sa nadýchnuť. Svet sa zatočil a mních dopadol na mŕtve telo.

Otvoril oči. Zase pršalo. Do nitky premočený vstal, no zatočila sa mu hlava a on zase padol.
Tma.

Keď sa opäť prebral, ležal na lôžku v Tanovej chatrči., prikrytý kožušinou. Jeho šaty, oprané a už suché, visely zo šnúry natiahnutej krížom cez miestnosť. Počul Tanov hlas, ako sa s niekym vonku rozpráva.
Pokúsil sa posadiť. Hruď mal stiahnutú hrubým obväzom obmedzujúcim pohyb.
Tan vstúpil do svojho príbytku. Za ním Bushi zbadal znýmy klobúčik.
- Tak sa opäť stretávame, bojovník.
Prikývol. S úžasom pozoroval usmiate oči pilotky.

Oblečený vyšiel pred chatrč. Po hmle nebolo ani stopy. Slnko sa pomaly skláňalo
k obzoru. Od Tana sa dozvedel, že farmári ho našli premočeného a vysileného ležať na tele Yo-shina. Dopravili ho k Tanovi a Yo-shina chceli zakopať. Tan nariadil, aby netvorovi najprv vyrezali srdce a všľetky hodnotné trofeje. Tak sa aj stalo.
Pristúpil k Tanovi a stisol mu ruku.
- Ďakujem za všetko. - riekol.
- To my ďakujeme. - odvetil Tan. - Dúfam, že to stihnete včas. - pokynul k
Yran a jej pegasovi. O kúsok ďalej nervózne rozrýval pôdu lietajúci varan, teraz osedlaný pre Bushiho.
Uchopil batoh s krvavým obsahom a vysadol na zviera. Yran sa vyšvihla na pegasa a kopla ho pätami. Biely kôň mocne zamával krídlami a vzniesol sa. Bushiho varan reflexívne vzlietol tiež.

Zo slnka bolo vidieť už len kúsok vrchnej časti, keď oba lietajúce tvory pristáli za všeobecného záujmu na hlavnom dvore Kun-tan Izun. Bushi zosadol a rozlúčil sa s Yran. Vzápätí zatrepali dva páry krídel a oba tvory sa vzniesli do vzduchu.
Bushi vykročil hore po schodoch do Siene Osudu. Ťažké drevené vráta sa pred ním otvorili. Stanul pred Najvyšším, sediacim na veľkom červenom tróne. Čelo stolice prechádzalo v štylizované dračie hlavy, upierajúce svoj hynotizujúci pohľad na mieso, kde práve stál.
Sen-sei, osvetlený svetlom niekoľkých pochodní, mal zavreté oči. Keď ich otvoril, usmial sa.
- Bushi Juranaki. Tak predsa si to dokázal. Bolo ti to súdené.
"Možno" - premietal Bushi. "Možno som mal len trochu šťastia."
- Ďakujem ti, že si nám pomohol zabezpečiť ďalších tri tisíc zlatých.
- Čože?
- Áno, za srdce bahenného netvora dávajú alchymisti skutočne toľko.
Gratulujem k zloženiu skúšky. Odteraz ťa budú všetci volať Bushisan, na znak tvojej mužnej odvahy a obetavosti.
Bushi mlčky sledoval sen-seia.
- Neber to ako využívanie. Spojili sme dôležité s užitočným. Zachránil si totiž
existenciu tejto školy na niekoľko mesiacov.
Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval.
- Toto bola tvoja posledná lekcia. Dúfam, že jej dôležitosť si pochopil. Nech ťa
myšlienka na ňu a Boha sprevádza celý život.
Sen-sei mu takmer so slzami v očiach pokynul, aby odišiel. Prejde mnoho zím, kým bude mať opäť takého dobrého študenta.
Bushisan sa otočil a vychádzal zo Siene Osudu s myšlienou na poslednú lekciu.

Jozef Baláž
Hanulova 5
Bratislava 4
841 01, SR
tel: +421 903 115 332

Nazov	Napisal	Mail
Posledna lekcia	Jose	[email protected]
http://www.apoviedky.unas.cz/