Syn

„Ja to jednoducho viem.“ To bola posledná veta, ktorú počul kým vypol televízor a otvoril svoj denník. Písal si tam všeličo. Od viet zmysluplných až po jeho sny.
29. august:
Dnes, keď som sa vracal zo školy som na našej ulici videl bezdomovca ako sa hrabe v odpadkoch. Nikdy som nič také nevidel. Bol krásny, nepoškvrnený. Akosi žiaril. Mal na sebe oblek od Armaniho a mokasíny značky Gucci. Dal som mu práve novo zakúpenú kravatu od Versaceho a odišiel som sa domov najesť. Otec s mamou boli v práci. Včera som mal sen.

Po týchto riadkoch zavolal priateľke a pomaly sa začal dávať do kopy. Chcel sa jej páčiť, tak si obliekol zošúchané rifle, biele tričko a zablatené botasky. Bolo skoro šesť hodín večer, keď zatváral dvere od bytu. Presne o šiestej ich opäť otvoril, lebo zabudol na kvety a cigarety. Medzi šesť päť a šesť tridsať sa sám prechádzal ulicami a premýšľal o kňazovi a mame. Rozmýšľal a prechádzal sa s určitým cieľom. Doraziť. Nájsť odpoveď.
Ako tak niekde mieril, zistil, že mu strašne dlho trvá, kým vyfajčí jednu cigaretu. Priemerne asi o tri minúty viac ako ostatným fajčiarom, ktorých poznal. Keď si zapálil druhú, vytiahol aj mobil, zapol stopky, len aby to mal presne.
„Dve minúty dvadsaťštyri sekúnd,“ šepol a zároveň vyfúkol poslednú molekulu dymu. Bolo akurát šesť tridsať keď ju uvidel v kaviarni cez ulicu. Rýchlo a nedočkavo pribehol a sadol si oproti nej.
„Ahoj láska. Objednala si.“
„Áno.“ Objednala dve kávy. Presso jemu a sebe Nesku s mliekom a žiadny cukor.
„Nech sa páči. Pre teba.“ Boli to jej obľúbené kvety. Vedel to iba on. Jedine on toho bol hoden.
„Videl si toho bezdomovca? Vedela som, že ťa bude zaujímať, tak som ho vyfotila.“
„To si nemala,“ povedal, keď mu ukázala nie príliš ostré zábery na mobile.
„Prepáč.“
„Neva, ako sa má mama.“
„Celkom dobre. Už sa neviem dočkať nového súrodenca. Mama si myslí, že to bude už dnes, ale ja tomu moc neverím. Je v nemocnici tri dni a nič. Neviem no. Ale je tam s ňou ocko. Je strašne milý, ani na sekundu neopustil jej bok. Po všetko posiela sestričky. Neuveriteľne mamu miluje. Je to skvelý otec a manžel. Aj ty by si bol.“
„Viera nie je podstatná. Musíš vedieť, čí to dnes príde,“ povedal jej do očí.
„Čo tým myslíš?“
„Ale nič. Dnes dávali v telke priamy prenos z dákeho kostola a bol tam jeden kňaz, čo vedel, že Boh neexistuje. Nebaví ho veriť. On to proste vie,“ vysvetlil svoje slová.

Potom sa bavili už len o veciach, ktoré boli dôležité a nepostrádateľné aj pre ich životy. Veci ako láska, budúcnosť a práca boli na ponuke dňa.
Nedokázal z nej spustiť oči a neprestajne jej jemne hladil chrbát dlane. Bola krásna. Pri pohľade na ňu sa mu zastavovalo srdce. Neraz s tým bol u doktorky a na EKG, no bolo mu to jedno. Sám zistil, že jej prítomnosť mu poskytuje dostatok energie ako náhradu za nebijúce srdce.

Strávili tam ďalšie tri hodiny a potom sa vybrali k nemu na špagety, ktoré sám pripravil a milovanie. Obe boli skvelé.

Ležali nahí v posteli a hľadeli si do tvárí. On jej opatrne prechádzal vlasmi a on mu láskala líce. Objali sa. Navzájom si povedali, že sa milujú a rozhodli sa pozorovať hviezdy.
Postupne objavovali súhvezdia Orion, Gemini, Ursa Major a ďalšie, ktoré mala jeho rodina v jeho izbe a v obývačke. V kuchyni bolo Slnko a na WC Mesiac. Planéty sa rozprestierali po spálni.
„Viem, kedy umrie moja mama.“ Zarazil ju.
„Viem aj kedy a ako, ale verím, že to tak nebude.“
„Ako,“ opýtala sa neveriacky.
„Na ceste z práce mala autonehodu. Auto obtočené okolo stĺpu a všetko od krvi. Záchranka prišla neskoro.“ Potom sa rozplakal.
„Ako to, mala?“
„Mala zomrieť dnes podvečer,“ dodal.