Traja

"Otvor tie dvere Maríd."
Maríd bol človek malej postavy s rýchlymi prstami. Od svojich šiestich rokov sa živil kradnutím a bol v tom naozaj dobrý. Dokázal otvoriť každé dvere do piatich sekúnd, jediné, ktoré mu robili problémy, boli tie s magickými zámkami. Tie nevedel vystáť. Je okej používať na ochranu majetku zámky, pasce a stráže. Ale mágiu? To je predsa proti pravidlám čestného boja. Ľudia sa v poslednom čase stále viac a viac uchyľujú k nečestným praktikám. Keď začínal, tak to robil iba on a jeho priatelia, rozumej členovia zlodejského cechu.
Z náhleho zamyslenia ho vytrhol riadny kopanec do zadku.
" Tak otvoríš tie dvere, alebo ti pošlem žiadosť s podpisom kráľa?"
Andranon sa na neho v poslednom čase stále takto vyvyšoval. Dobre, sem-tam zabudnem, čo som robil, ale hádam to nebude až také zlé. Pomaly vyťahoval svoje paklúče. Bol na ne naozaj pyšný. Mal zbierku z celého sveta, napríklad majstrovské kúsky z elfskej špionážnej školy, prvotriednu a kompletnú súpravu na zrýchlené rozoberanie zámkov, páčenie okien, odstraňovanie pascí a otváranie truhiel. Ďalej mal pakľúče vlastnej výroby, také, čo zdokonaľoval po celý svoj život.
Pozrel sa na zámku a div sa od smiechu nerozsypal.
"Ja mám otvárať takú jednoduchú zámku, čo si sa zbláznil? Takáto zámka je naozaj pod moje pomery." Vytiahol ten najväčší pakľúč a s odfrknutím sa pustil do roboty.
"Áuú, posratá reuma," skríkol Maríd, pustil pakľúč a mnul si boľavé zápästie. To ho musí chytiť práve pri tak jednoduchej zámke. "Došľaka."

"Tak vidím, že ty to už dnes asi neotvoríš, skús to teda ty Merlin," povedal Andranon.
" Dobre, ale koľkokrát som ti vravel, aby si ma nenazýval Merlin, nevolám sa tak!"
"A ako ťa mám volať, keď si na vlastné meno už nevieš spomenúť, a predtým si nám ho nemienil povedať? "
"No a čo?"
" No nič, prestaň kecať a otvor tie dvere."
" V poriadku, len sa už toľko nečerti, nie je to dobré na srdce."
Kúzelník "Merlin" si sadol na zem a listoval vo svojej knihe kúziel.
" Á, toto kúzlo som už dávno hľadal!", povedal a začal čítať.
Pohľad na študujúceho čarodeja je naozaj úžasný, jeho dvaja spoločníci sa nikdy neprestali čudovať ako sa dokáže sústrediť a nič ho pri tom nedokáže vyrušiť. Po asi pol hodine koncentrácie sa starý čarodej postavil a začal odriekavať čarovnú formulku. Vyzeral ozaj impozantne. Stál vystretý v celej svojej výške a rukami kreslil do vzduchu tak elegantné obrazce až mu ostatní závideli jeho pohyblivosť. Z dlhej bielej brady mu šľahali iskričky a sfarbovali tak končeky chĺpkov do žltohneda. Konečne bol s kúzlom hotový.
"Dvere sa ale vôbec nepohli, Merlin," skonštatoval znechutene Andranon.
"Ani o maličký centimeter, čo si to zase zbabral, ty starý trkvas?"
Merlin sa na neho nechápavo pozrel a spýtal sa: "Zbabral? A prečo? Všetko je v poriadku, kúzlo mi konečne vyšlo."
"Ale veď dvere sa ani nepohli!!!"
"Však sa ani nemali prečo, ale konečne som našiel svoje okuliare. Kúzlo vyhľadávania predsa neotvára dvere, to vie predsa každý!"
"Bože ochraňuj nás, my sme ale chceli otvoriť len tieto sprosté dvere ty hlava deravá!"
"Áha." povedal zmätený Merlin.
"A kde boli tie okuliare, mohol by si mi nájť aj mastičku?" spýtal sa Maríd.
"Aby som pravdu povedal, na nose. A tabuľku s mastičkami mi ktosi vytrhol, nevieš o tom niečo?"
"Jáá?"
"Už mám toho dosť!" povedal Andranon a rozbehol sa oproti dverám.
Náraz to bol slušný, Andranon ostal ležať na zemi pod dverami, ktoré sa však opäť ani nepohli.
"Akosi to nejde, nemohli by sme teda zostať doma, pomohli by ste mi nájsť mastičku...." vravel Maríd, šúchajúci si naďalej svoju skrivenú ruku.
Merlin sa zatiaľ sklonil nad Andranonom a svojimi britkými rukami ho prefackal. "Už ani tie dvere nie sú čo bývali, samé plytvanie materiálom," povedal obstarožný berseker, k čelu si priložil čepeľ noža a smutne si odfúkol.
" Však ostaňme tu, zahráme si žolíka, o dve-tri hodiny donesú večeru..."
" A kam sme chceli vlastne ísť?",spýtal sa Merlin sledujúc otraseného bojovníka.
"Dobiť sa spravodlivosti!" vyprskol Andranon, a z úst mu vypadlo čosi žlté. " Do fľaka, prefo pláfe fen slafý?"
"Počkaj podám ti ho," povedal Maríd a ďalej už počuli len zlovestné chrupnutie a príval nadávok.
" Pojekazené kríže moje! U krištipaništruincie! Ja ti tvoju čepel vyzubím! K čertu..."
Merlin hľadel na dvoch hrdinou zvíjajúcich sa na zemi a neodpustil si poznámku. "Pokiaľ si pamätám, teda marí sa mi..."
"Sklapni, a dvihni ma!" pravil Andranon, a nôž si zasunul do pošvy. "Niešo vymyflíme chlafi, sme pressa dynamiské srio, ne?!"
Maríd zavzdychal, prevalil sa na brucho, " Merlin, nemohol by si tu zatlačiť, však vieš ako obyčajne.."
" Už idem, kde? Tu?"
"Kúsok vedľa, opačne, bližšie, naspäť, tak teraz sa na mňa postav."
"Áuuajs, nie skákať ty nemehlo!"
"Prepáč," povedal sústrastne Merlin a pohladil ho po chrbte. "Ale už to je lepšie, nie?"
Andranon: "Mohli by sme zliezť z okna, ako vtedy v Ilandrii."
Merlin: "Áno, Sandra tam mala dobrú knižnicu."
Práskajúce kolená prezradili, že Marídovi sa podarilo postaviť: "Nebude to až také zlé, Merlin si čosi pamätá..."
"Áno a v knižnici mala takú veľkú posteľ, kde sme..., ale to si už nepamätám."
Zarinčalo sklo, to Andranon sa chystal liezť von oblokom.
Maríd: "Neblázni, však sa dochrámeš!"
Merlin "A ešte mala taký kľúč, tým som musel odomknúť, .., áha, na to bola tá posteľ. Apropo kľúč chlapci, jeden je vo váze s kvetinami."
"Tupec jeden vymäglený!" povedal Andranon držiac sa rukami mreže, kývajúc nohami pripravujúc sa tak na skok. "Ťa prerazím, len čo vleziem späť."
Maríd rozbil vázu, a našiel v nej hrdzavý kľúč. "Mohol by ešte fungovať."
"Štik, štik." dvere sa váhavo odomkli a Marid zvolal opäť svoje "Áuúa, prekliate hnáty, zase?"
Zarinčalo sklo, to Andranon rozbil druhú vázu Merlinovi o hlavu. Tentokrát už nič nevypadlo, len Merlin sa pomaly otočil a s mokrými vlasmi zazeral na Andranona. "Premením ťa v žabu!!"
"Len si poslúž, iba neviem či mám ešte toľko času."
Maríd pootvoril s vrzgotom dvere a nazrel za ne.
"Chlapci prestante, pozriete, sme voľní."
"Aha, niekto nás zavrel?" spýtal sa Merlin.
"Poďme!" povedal Maríd a vykročil na chodbu s Andranonom a Merlinom v pätách.

-o-
Kráčali dobre udržiavanou chodbou nejakého hradu. Rozhodne to nevyzeralo na hnilé kobky akéhosi väzenia. Tých už poznali neúrekom. Všetky izby, okolo ktorých prešli, boli prázdne a nejavili známky používania. Blížil sa súmrak. Pomaly prezerajúc izby prišli až k záhybu chodby. Spoza rohu bolo počuť akýsi buchot. Nebol síce veľmi zreteľný, ale všetci v ňom okamžite spoznali zvuky prešľapujúceho bojovníka na stráži. Maríd zdvihol ruku a zastavil svojich spoločníkov. Všetci sa pozorne započúvali. Bolo to jasné. Za rohom je človek v plátenom brnení, bez prilby, v rukách má široký meč, štít má opretý o stenu a je otočený severovýchodne a popri všetkom si fajčí, pravdepodobne žoldnierky super heavy.
" Takže opäť v akcii," povedal Andranon.
" Toto bude jednoduché, je otočený chrbtom, vyhnem sa spoza rohu a omráčim ho," prihlásil sa do akcie Maríd.
" Na to si ako došiel, že je nám otočený chrbtom, veď je otočený na severovýchod," nedal sa Andranon.
" No veď, severovýchod je tam," ukázal Maríd k oknu a pokochal sa krásnym západom slnka.
" Ty idiot, vypatlaný magor, ti už úplne šibe?" povedal ticho Andranon a začal ho biť po hlave.
" Neosopuj sa na mňa a vymysli niečo lepšie," bránil sa Maríd.
"Merlin, vídí i za roh a zhypnotizuje ho, to by si mal ešte zvládnuť. Potom vybehneme my dvaja a zviažeme ho."
Merlin, ktorý nezasahoval do ich hádky, potichu vyšiel z dverí miestnosti a zadíval sa za roh. Bolo počuť tiché vydýchnutie a pomalé pohyby. Merlin už dokončoval kúzlo, a tak Maríd s Andranonom vybehli za roh. Až doteraz bola celá akcia skoro nehlučná. Ako však vybiehali, Maríd zakopol o stojan s vázou a výsledkom bola už tretia rozbitá váza v tento deň. Andranon sa na vode pošmykol a rozostrel sa na zemi.
"Do pekla!" zahrešil. "Dávaj si pozor, ty nemehlo!" Maríd mu začal pomáhať na nohy, ale Andranon ho okríkol, aby šiel zviazať toho vojaka, aby nepadol na zem a nenarobil tak s brnením ešte väčší bengál. Ako sa však obzreli ku stene, prekvapením skameneli. Vojaka nebolo nikde vidieť.
"Kde je?" skrýkli odrazu.
" Mérlin, čo zass?!" dodal Andranon.
Merlin iba s úsmevom ukázal na malú zelenú žabku skákajúcu po torze železného šrotu.
" Dopekla, podarilo sa mu žabie kúzlo!" povedal Andranon a mierne zneistel.
"A prečo by sa nemalo?" čudoval sa Merlin.
" Ja viem, to je vlastne jedno," povedal Andranon a už sa súkal do brnenia. Vcelku mu padlo, len kyrys cez brucho sa nedalo zapnúť a bol preto roztvorený.
" Konečne ozbrojený."
"Keby si si nezabudol meč v izbe nemusel si byť bezbranný," uťahoval si Maríd.
"Vykradneme hrad a pôjdeme potom domov," pokračoval Andranon ignorujúc Marídovu poznámku.
" A to je kde?" spýtal sa Maríd-provokatér.
" Predsa v Ilandrii" pripomenul Merlin, "Sandra tam bola tiež doma... a tam mala širokú posteľ, kde sme ... "
"Ale kdeže, odtiaľ nás predsa vyhodili, potom čo som im vybielil armádnu a zdravotnú pokladňu. Veľa tam toho i tak nebolo," ozval sa Maríd.
Andranon: " Hej podobne ako z Greanskych hôr, Kierdy, Marakeša, Lionelu, Malketskych dŕžav a podobne.."
Maríd: "Jednoducho to vybielime i tu a vypadneme."
" Ako ju chceš ale nájsť, veď nevieš ani kde si, a keby si to i vedel, určite zase netrafíš ani na záchod ako minule." vracal mu to Andranon.
" Na záchod možno netrafím, ale pokladňu nájdem i poslepiačky, ak chceš môžme sa kľudne staviť, trebárs tak o zlatý zub, čo povieš?"
"Keď si si taký istý, veď nás," odvrkol Andranon a oprel sa o stenu.

Maríd ich viedol pomaly chodbou, až kým nenarazili na ďalšiu križovatku. Po menších sporoch a frfľačkách sa vydali ďalej vpravo.
"Stoj!" Andranon položil obrnenú ruku Marídovi na plece.
"Neotravuj, hľadám predsa pokladňu."
"Áno, a tie dvere za nami s nápisom Kasse, to by mohlo byť aj ono, nie?" nedal sa Andranon.
" Ako to mám vedieť, Merlin, čo to je ten Kasse?" tázal sa Maríd učenca.
" Umiestnenie vrhačov gréckeho ohňa, ale to by si potreboval ešte mate, čo znamená i druh a priateľ, ale pritom..." dal sa do výkladu Merlin.
" Dobre, dobre, pozrieme sa a uvidíme."
Vošli do miestnosti okovanými dvermi, neboli zamknuté. Naozaj to vyzeralo ako pokladňa.
" Si mal asi pravdu Andranon," vravel Maríd a už obzeral inventár.
Na zemi zopár truhiel, na stenách gobelíny a novotou žiariace zbrane, akiste kúzelné a nadmieru vražedné.
"Aj so zavretými očami však?",usmial sa Andranon a zasnene hľadel na modrastý obojručný zabiják s pílkovitým ostrým a ergonomickou, nárazy tlmiacou rukoväťou.
Nevydržali to a ako napovel sa Maríd vrhol na truhlice, Merlin čítal gobelíny a Andranon už poťažkával ostrie zabijáka. Kto by povedal, že trojmetrová zbraň môže byť tak ľahká.

Všetci však stŕpli, keď vo dverách miestnosti zrazu stáli dvaja muži. Jeden v krúžkovej zbroji s nedbalo nasadenou korunou a druhý v dlhom modrom priliehavom plášti.
" Naši starí páni sa nám opäť naárendovali do pokladne," poznamenal kráľ a ďalej hovoril k Andranonovi: "Otec, nevravel som ti, že pokladňa je dnes otvorená pre turistov a nebolo by dobré ich teda vyrušovať?"
"Hmm, pravda synak."

"Ale nechaj ho, povedal modrý mág. Je to ešte vždy lepšie ako minule, keď sa hrali na záchranu spanilej princeznej a tri týždne sme nevedeli nájsť hlavnú kuchárku."
"Máš pravdu, môj žalúdok na to pamätá dodnes," odvetil kráľ a hľadel previnilým starčekom do očí.
"Dnes nebudú žiadne sladkosti, ale aby ste nepovedali, že som pes, zajtra sa ide do kúpeľov."

"Jééj," zavolali svojhlasne. "A budú tam i kočky?"
"Samozrejme, ale podte už, turisti tu budú čo nevidieť," dokončil král a vykázal ich tajným vchodom z miestnosti, kde ich už čakal strážny, údajná žaba.
"Pán Merlin, neprosil som Vás posledne premeniť ma aspoň na psa?" preniesol zatrpklo a už ich viedol hore schodiskom do ich miestnosti.
"Tak a sme tu páni, čo si prosíme na večeru?" preniesol ešte obligátne lokaj/strážca.
"Žabie stehienka, dobre upečené," zabešteloval Merlin.
" Ako sa uráža," poznamenal Andranon na adresu lokajovho chrbta.
" Veru, veru, my keď sme boli mladí, neboli sme vyberaví," dodal Maríd.
" Mala takú širokú posteľ, a s tým kľúčom..." vracal sa k spomienkam Merlin.