Zem Elfov

Prológ: toto je prvý diel z dvoch častí poviedky Zem Elfov, v ktorom budeme sledovať hrdinské putovanie pätice priateľov. Týto neohrozene bojujú proti spoločnému nepriateľovy a tým sú Trolovia a Nemŕtvy. V prvom diele sa dozviete ako sa týto piati bojovníci stretli a spolu budeme sledovať ich dobrodružstvá a veľké výťaztvá ,alebo prehry?...

Kapitola 1 :

Zem pred mnohými rokmi ako ju nikto nepozná. V tomto svete žije mnoho rás.
Žijú tu okrem ľudí, trpaslíkov a zlých trolov aj elfovia. Práve oni sa ako jediná rasa snažila udržať mier na Zemi. Ako to vlastne všetko začalo? To sa už nikto nedozvie ale poďme na začiatok , teda aspoň na ten ,ktorý si všetci pamätajú. Bolo to v dávnych časoch za vlády mieru. Aspoň si to všetci mysleli. Práve sa skončila veľká vojna medzi Ľuďmi, ktorých hlavné mesto Reglunsk nachádzajúce sa v srdci stredozeme bolo obliehané celých desať rokov vojny , elfmi, ktorých hlavné mesto Lakum nachádzajúce sa na juhu v hustých lesoch Trianunu trolovia nikdy nenašli a trpaslíkmi, ktorých hlavné mesto Lysax nachádzajúce sa na západe za horami Monetu odrážalo útoky nepriateľa celé tri roky. Ich nepriatelia boli trolovia ,ktorých hlavné mesto Bachtalach a celá ríša trolov sa nachádzala na severovýchode bola zničená .Po dlhých rokoch ničenia a drancovania boli konečne trolovia zničený. Na Zemi opäť zavládol mier a všetci boli šťastní. Ale všetko zlé je na niečo dobré , aspoň tak sa to hovorí. Po skončení desaťročnej vojny sa spojenectvo medzi ľuďmi, elfami a trpaslíkmi ešte viac upevnilo a tak obnova zničených území bola o to rýchlejšia.
Ale vojna so sebou priniesla aj iný a ďaleko horší problém ako bol hlad a biedu. Tým problémom boli nemŕtvy, aspoň tak im všetci hovorili , v skutočnosti to bola zmes zmutovaných trolov a ľudí. Zo začiatku boli neškodní , dokonca niektorí pomáhali pri obnovách kráľovstiev ale nerobili to len preto aby si skrátili dlhé chvíle, robili to hlavne pre informácie a zisku máp o nových hradoch a pevností. Ale to si zo začiatku nikto nevšimol a čo bolo horšie nikto nestrážil hranice pretože si všetci mysleli, že nepriateľa zničili. Ale je to naozaj tak? Veď predsa nikto nikdy nenašiel hlavnú pevnosť trolov Gladum, v ktorej sa podľa neoverených správ nachádzalo okolo dvadsať tisíc trolov pripravených kedykoľvek udrieť. Ale načo čakajú? To je otázka, ktorú sa pýtali všetci. Možno sú už všetci mŕtvy a možno zaútočili s najväčším a posledným zúfalým pokusom o zvrat vo vojne.
A no tom všetko začalo a skončilo . Na dohadoch. Ale je tu ďalšia a veľmi dôležitá otázka . Prečo nikto nenašiel telo kráľa trolov Harkyda. Veď ten predsa v poslednom útoku šiel v čele celej armády a tá bola rozprášená, tak kde je? Príliš veľa otázok a málo odpovedí. Len málo ľudí a elfov , o trpaslíkoch ani nehovoriac, zaujímali tieto otázky. Najväčší záujem o vyriešení týchto otázok mal princ Edmund, syn kráľa Olricha II , ktorý bol a stále je hlavným veliteľom armády spojencov. A začal sa zaujímať ešte viac a nie len on ale aj elf Landing , asi ako jediný trpaslík Mundor keď začali prichádzať správy z pohraničných osád o prepadávaní a drancovaní. A tak sa Edmund skvelý bojovník ,Landing ako u elfov býva výborný lukostrelec a stopár a trpaslík, ktorý pozná krajinu ako nikto iný, na miesto pslednej vypálenej dedine. Do tejto skupinky sa pridal aj neznámi dedinčan Lukas, ktorého zobrali asi len do počtu, pretože neovláda súboj s mečom, ani s lukom a o stopovaní nemá páru, ale vie variť. A tak sa títo štyria priatelia pustili do hľadania pevnosti Gladum.

Kapitola 2:
Keď dorazili ku hraniciam neverili vlastným očiam. Tam kde stála malá osada teraz bolo len spálenisko. Ale zaujímavé bolo, že nenašli ani jedno telo , iba stopy trolov a ešte jedny ,ale tie sa nepodobali ani trolským ani žiadnym iným. Koho sú to stopy ? spýtal sa Mundor. Landing ticho povedal, „nemŕtvy“. Nemŕtvy ?! ale veď tí sú neškodní, odpovedal Edmund. Niesu asi až taký neškodný, keď pomáhajú trolom vypaľovať dediny ,dodal Landing. Dokážeš ich sledovať ? Samozrejme, ale majú tak tri dni náskok a vyzerá tak že bude pršať. V lese to bude ťažké. Tak nesmieme strácať čas, pridal sa do debaty Lukas. Všetci prikývli a rozbehli sa k lesu. Išli ešte dve hodiny. Prešli sme dnes poriadny kus cesty a čoskoro bude tma. Tu sa utáboríme. Cez noc poriadne pršalo a všetky stopy sú preč povedal nad ránom Mundor.
Stopy sú preč, ale cesta vedia ďalej, dodal Landing. A tak sa vydali ďalej po lesnej ceste. Po polhodine cesty našli ohnisko. Boli tu, povedal Landing ale sú to tak dva - tri dni. Musíme sa ponáhľať inak ich stratíme. Putovali ďalších šesť hodín hustým lesným porastom, keď konečne našli slabé ale predsa stopy. Ale stopy sa rozdeľovali do štyroch svetových strán . Kým sa rozhodovali, ktorým smerom pôjdu ďalej ,Lukas nakládol oheň a niečo uvaril. Keď sa najedli rozhodli sa že sa pôjde na východ pretože tým smerom tesne za lesmi pri rieke sa nachádza prístavné mesto Starius. Po troch dňoch pochodu dorazili k bránam mesta. Prečo sme išli práve tu ? spýtal sa Lukas. Lebo iba tadiaľto sa dá dostať cez najväčšiu rieku na ostrove Starius, podľa ktorej sa volá aj toto mesto, odpovedal Edmund. Mali by sme sa tu chvíľu zdržať aby sme doplnili zásoby a zohnať aj nejakú mapu ,pretože za riekou som nikdy nebol a neviem načo sa máme pripraviť. To dávam za úlohu tebe Mundor a ty Lukas pôjdeš s ním. Ja s Landingom sa tu trocha porozhliadneme. Ešte jednu vec aby som nezabudol, nemusí každý vedieť kam ideme. A dávajte si pozor. S týmito slovami sa rozišli do uličiek mesta. O chvíľu bude noc mali by sme nájsť nejaký lacný nocľah, povedal Landing. Máš pravdu len či niečo nájdeme. A mali by sme zistiť či tu niečo nevedia o tých troloch, veď sa predsa museli nejako dostať cez rieku. To máš pravdu Edmund. Aj stopy smerovali týmto smerom tak tu niekde musia byť. Dávaj si pozor, ja idem pozrieť ten nocľah , stretneme sa tu o dvadsať minút. Dobre ja pozháňam tie zásoby. Zatiaľ čo Landing išiel na trh kde nakúpil zásoby jedla a pitia, tak Mundor s Lukasom zháňali mapu. Ale našli niečo zaujímavejšie. Lukasovi sa zdalo , že zahliadol jedného z nemŕtvych. Si, si istý spýtal sa ho Mundor .Neviem ale vyzeral tak, mali by sme ísť za ním. Nie teraz, nemáme čas musíme nájsť mapu a vrátiť sa k bráne povedať to ostatnými ,mohla by to byť pasca. No dobre ,ale rýchlo kúpme tú mapu lebo je o chvíľu tma. Máš pravdu skúsime to tu. V obchode so suvenýrmi? Nechápavo sa pýtal Lukas. No veď uvidíš čo všetko majú v takom obchode. Len čo vošli dnu oviala ich zvláštna vôňa. Ale nepovažovali to za dôležité lebo v takom obchode smrdí skoro všetko. A hlavne prišli predsa pre mapu. No čo som ti hovoril povedal Mundor tu je mapa. Dobre tak ju rýchlo kúp a poďme preč behá mi tu z toho mráz po chrbte. Kúpili mapu a rýchlo sa vracali pred bránu mesta, kde ich už čakali Edmund a Landing. No kde ste tak dlho, pýta sa Landing. No veď sme tu nie a pokiaľ si dobre pamätám nehovoril si nič o tom kedy máme prísť. A ešte niečo , zahliadli sme nemŕtveho. Nemŕtveho?! Ozval sa so znepokojením v hlase Edmund. No nič teraz to nebudeme rozoberať a hlavne nie tu, mám pocit, že nás niekto sleduje. Poďme radšej spať. Zohnal som lacný nocľah kúsok odtiaľ. Konečne oddych vydýchol si Lukas, už mám na dnešok pochodu dosť. Noc prežili všetci pokojne okrem Landinga, ktorého rušili cez noc zvuky z blízkej krčmy.
Ráno sa ako prvý prebudil Edmund a hneď za ním aj Lukas, ktorý hneď začal pripravovať raňajky. Keď sa všetci najedli ,vybrali sa na blízky trh, aby ešte raz a v pokoji prezreli tovar a po prípade kúpili nejaké potrebné veci. Cez deň sa in trh zdal oveľa väčší a priestrannejší. Prichádzalo sa naň z hlavnej cesty a už od vstupnej brány ho bolo vidieť. Hneď na začiatku trhu bolo vyložené čerstvé ovocie a zelenina , o niečo ďalej sa nachádzali rôzne predmety z látky ako šatky závoje a podobne. Ďalej sa nachádzali sečné a bodné zbrane hlavne pozostatky z vojny ,síce pekné ,ale nie veľmi kvalitné, hoci sa medzi nimi našli aj výnimky ako obojstranná sekera, ktorú obdivoval Mundor. Keď prešli celý trh objavili malý zabudnutý obchod ,ktorý si predtým nevšimli. Keď doň vošli oviala ich taká istá vôňa ako Lukasa a Mundora keď včera vošli do podobného obchodu.. To je zvláštne hovorí Lukas tá vôňa , takú som cítil včera keď sme kupovali tú mapu. Áno máš pravdu, prikývol Mundor. Čo ju spôsobuje? To neviem odpovedal Lukas, ale podobá sa to na nejaké bylinky. Mali by sme to zistiť. Tak sa tu poobzeráme povedal Edmund. Len čo si začali obzerať tovar prišiel majiteľ obchodu. Bol to starý stredne vysoký muž dlhými bielymi vlasmi. V tom momente si ho nikto nevšimol až keď sa ozval , si ho všimli. Čo si želáte? Opýtal sa. Zatiaľ nič ,len sa tak obzeráme povedal Edmund. Prichádzate zďaleka? Ani nie povedal Edmund. Nemyslel som Vás ,ale toho trpaslíka. A ty si Lukas však? Otočil sa naňho obchodník. Áno, prekvapene odpovedal Lukas. Vy ma poznáte? Opýtal sa. Nie, ale počul som o tebe. Mám tu pre teba niečo. Len čo to dopovedal zašiel dozadu odkiaľ prišiel a o niekoľko sekúnd prišiel späť a v rukách držiac veľkú starú knihu. Podal ju Lukasovi a povedal, nech ju opatruje ako oko v hlave. Potom povedal nech si dávajú pozor lebo ich sledujú a dal im aj druhú mapu so slovami ,že tú čo majú je falošná. Prekvapená skupinka sa obrátila a vyšla z obchodu. Čo je to za zvláštneho obchodníka? Opýtal sa Landing. To neviem ,ale viac ma zaujíma čo je to za knihu. Hovorí Edmund. No to neviem ani ja, dodaj Lukas ale to sa dá ľahko zistiť. Nie! Neotváraj tu knihu teraz a tu, ozvalo sa z obchodu. Prečo? Spýtal sa Lukas, ale odpovede sa nedočkal. Landing ty máš mapu porovnaj ju s tou čo má Mundor povedal Edmund. Keď porovnali mapy zistili, že hradby za riekou ,ktoré ešte pred vojnou postavili Trolovia a počas vojny boli zničené sú opäť opravené a dokonca sú pred nimi aj dve nové pevnosti . To nie je možne ,povedal Landing ,kto by to postavil veď trolov nemôže byť toľko aby to tak rýchlo opravili a ešte postavili nove pevnosti. Trolov nie, ale koľko je nemŕtvych to nikto nevie, veď len u nás na opravách hlavného mesta Reglunsk ich pomáhalo okolo tisícky a potom niekde zmizli a nikto nevedel kde. Aj tu v meste som včera jedného zazrel. To je zlé, mali by sme sa vrátiť do Reglunska a oznámiť to kráľovi. Asi máš pravdu čo je ešte na tej mape opýtal sa Mundor. No je tu ešte jedna zaujímavá vec povedal Landing. Ten Múr vyzerá nejako inak ... Ukáž. Edmund sa pozrel na mapu , máš pravdu Múr je akoby hrubší ale môže to byť len tou mapou. To je fakt ,čo keď práve táto mapa je falošná ? opýtal sa Lukas. Prečo by mala byť falošná? Opýtal sa Landing. Aby nás zmiatl,i dodal Edmund. Musíme to overiť povedal Mundor. Ale niekto by mal ísť predsa len za kráľom aby ho informoval o tých nemŕtvych pretrhol rozmýšľanie Edmunda Lukas. Máš pravdu. Choď s Mundorom do hlavného mesta za kráľom Olrichom II ,aby informoval radu spojencov. Radu spojencov? Opýtal sa Landing, myslel som, že sa už zrušila keď je po vojne. Nie nezrušila stále ju tvoria Olrich II ,veliteľ armády, Altas , kráľ elfov a Turiám kráľ trpaslíkov a ďalších deväť členov , traja z každej rasy. Jednotlivec v rade nemá prakticky žiadnu moc. Kým sa nedohodnú nemôže Olrich II poslať žiadne vojsko. V poriadku povedal Mundor. A kam pôjdete vy ? S Landingom ešte prezrieme mesto a potom sa vydáme k Múru. A prečo tú hradbu všetci voláte Múr? Trolovia mu nedali žiadne pomenovanie? Opýtal sa Lukas. Práveže trolovia ho nazvali Múr. Pretože Múr v ich hnusnom jazyku znamená strašný a ten Múr aj tak na živú bytosť pôsobí. Aspoň tak rozprávali tí, ktorí ho videli. Ale dosť rečí nemáme veľa času. O päť dní sa tu stretneme a potom sa uvidí. Tak už choďte! A tak sa aj stalo Mundor a Lukas sa vybrali za Kráľom Olrichom II a Edmund s Landingom ešte chodili po meste a hľadali prístavisko odkiaľ by sa preplavili na druhú stranu rieky Starius.

Kapitola 3 :

Cestou do Reglunska narazili Lukas a Mundor na asi dvadsať člennú skupinku trolov a nemŕtvych.
To budú tí čo vypálili tú osadu pri hraniciach, povedal Mundor. Máš pravdu . Čo urobíme? Spýtal sa Lukas a len čo to dopovedal spomenul si, že má tu tajomnú knihu. Celkom som na ňu zabudol. No ta sa pozri čo v nej je možno nám to pomôže. Lukas otvoril knihu a na chvíľu nehovoril len sa do nej pozeral. No... čo je tam, netrpezlivo vyzvedal Mundor. Je to čarodejnícka kniha odvetil Lukas. No to je skvelé ,len to má jeden háčik, dodal Mundor. Pokiaľ si dobre pamätám, tak ani jeden z nás nevie čarovať. Takže nám veľmi nepomohla. To sú tie knihy, trpaslík by si takú hlúpu knihu nikdy nekúpil , radšej keby to bola sekera. Ale čo s tým, môžeš to akurát hodiť trolovi do hlavý možno ho to na čas omráči. Len čo to dopovedal Lukas prečítal jeden riadok z knihy : Triliám kaldagas fýlius deprofundus. A vtedy sa stalo to, čo nikto nepredpokladal ,že sa stane. Modrá obloha sa razom zatiahla a to skupinky trolov začali udierať blesky. Nervalo dlho a tí čo prežili utekali akoby im pod zadkom horelo. No veď im aj horelo.J To bolo dobré , povedal Mundor. Prečo si nepovedal ,že vieš čarovať? No lebo som to nevedel nikdy predtým som to neskúšal. Ale ten starec čo ti dal knihu mal pravdu. A v čom? Opýtal sa Lukas. No v tom, že ju máš opatrovať ako oko v hlave. Obaja sa zasmiali a potom pokračovali v ceste ďalej.
Edmund a Landing zatiaľ zistili ,že trolovia a nemŕtvy sa tadiaľto podľa ľudí z prístavu nikdy neobjavili. To je zvláštne veď Lukas jedného zazrel. Máš pravdu Landing ,ale možno sa mu to zdalo. Teraz to nechajme tak a radšej pozháňajme nejakú loď s ktorou sa dostaneme cez rieku dodal. V poriadku spýtame sa týchto tu čo stoja pri tom člne. V poriadku ale nechaj to ma mňa ja sa vo vyjednávaní cien vyznám. Po pol hodine únavného vyjednávanie sa konečne preplavili na druhú stranu rieky Starius. No to som videl ako skvele vyjednávaš. Povedal s úsmevom Landing. No chcel by som vidieť teba odvrkol Edmund. Ale nechaj to teraz tak odpovedal Landing. Radšej dávaj pozor na tejto strane rieky je to nebezpečné. Ukáž mapu vyzval ho Edmund. No tu to máme, povedal Landing . My sme tu a mali by sme ísť... čo sa deje opýtal sa Edmund. Ticho mali by sme sa rýchlo niekde ukryť počujem ... áno prerušil ho Edmund aj ja to počujem. Znie to ako... Rýchlo preč! Skríkol Landing a utekali k blízkemu lesu. Len čo dobehli a ukryli sa prvej priekopy prehučala okolo nich približne stovka trolov a nemŕtvych na koňoch. Musíme si dávať pozor. Mali sme šťastie, že si nevšimli náš čln. Mali by sme ho niekam ukryť dodal a vyšiel z priekopy, aby sa uistil že trolovia sú preč. Takže si mal pravdu, povedal Landing. Trolovia sa spojili s nemŕtvymi a teraz sa podľa všetkého pripravujú na novú vojnu. No neviem, tí vojaci mierili na juh k horám podľa mapy je tam pevnosť a nová brána cez Múr. Dnes už ďalej nepôjdeme a mali by sme sa tu utáboriť dodal Edmund. Dobre ja idem po ten čln a dám ho niekde do lesa aby nebol tak na očiach. V poriadku ja zatiaľ pripravím jedlo. Noc bola chladná ako to už pri rieke býva. Oheň nezakladali aby o nich nikto nevedel. Ráno bolo hmlisté. Mali by sme ísť na sever odkiaľ prišli tí vojaci navrhol Landing. Dobre pôjdeme tam íaj podľa mapy je to bližšie a mi nemáme veľa času. Tak sa vydali na sever a zatiaľ čo oni putovali nehostinnou krajinou Mundor a Lukas už pomaly prichádzali ku hraniciam kráľovstva kde už opäť stretávali nejakých ľudí. Ale čo bolo horšie stretávali vojakov odí ktorých sa dozvedali zlé správy. Podľa všetkého trolovia opäť drancujú okolie hraníc a dokonca väčšia skupina prerazila až k trpaslíkom kde vyplienila štyri dediny. To sú zlé správy ,dodal Lukas. Áno to máš pravdu, mali by sme sa ponáhľať za kráľom. Keď dorazili do hlavného meste stráž ich odmietla vpustiť so slovami ,že teraz do meste nesmie vstúpiť žiaden cudzinec. Až keď povedali, že prinášajú správy od Edmunda syna kráľa Olricha II tak ich stráž vpustila. Keď sa dostali ku kráľovi rozpovedali mu všetko čo vedia.
Kráľ bol veľmi znepokojený správami, ktoré mu priniesli. A ako sa trolovia dostali až k trpaslíkom spýtal sa Lukas. To neviem. Už som poslal aj menšie vojsko v do mesta Starius odkiaľ prichádzate, aby v prípade útoku obraňovali. Odpovedal kráľ. Podľa všetkého sa museli dostať cez rieku Starius nejakým iným spôsobom ,pretože také veľké vojsko cez mesto len tak neprejde aby si ho nikto nevšimol. Mali by ste informovať radu ,aby opäť pripravila armádu ,ktorá by bola schopná odraziť hroziaci útok. Áno hneď pošlem poslov aby informovali kráľa Altasa a kráľa Turiáma. Poslovia dorazia tak o dva dni , za ten čas ste mojimi hosťami. Veľmi si toho vážime a ďakujeme odpovedal Lukas.
Edmund a Landing dorazili k prvej pevnosti ,za ktorou asi päť míľ na východ sa nachádzala prvá brána cez Múr. Je to tak ako som si myslel, povedal Landing tých hnusných trolov a nemŕtvych je tu viac ako dve tisícky. Mali by sme ísť bližšie, ale nie teraz , pôjdeme neskôr keď bude noc , v noci trolovia nevidia skoro nič.
O päť hodín sa teda vydali na prvý prieskum nepriateľského územia. Landing mal pravdu ,v noci trolovia nevidia skoro nič ,ale ich ohne ,ktoré boli na pevnosti osvetľovali jej okolie ako cez deň slnko. Musíme byť veľmi opatrní aby nás nevideli. Pomaly sa preplazili okolo pevnosti a prišli až k Múru. To je neuveriteľné povedal Edmund na tej hradbe ich je trikrát toľko ako pri pevnosti. Odkiaľ sa berú? To neviem , dodal Landing, ale viem ,že by sme sa mali rýchlo vrátiť ,aby nás nevideli. Vrátili sa tou istou cestou ako prišli a ponáhľali sa preč.
Musíme sa vrátiť skôr ako sme si mysleli , áno toto sa musí dozvedieť kráľ a celá rada. Hneď sa Emnund a Landing vrátili späť k člnu a o dva dni boli už v hlavnom meste u kráľa. Tam sa stretli s Lukasom a Mudorom a išli hneď za kráľom ,ktorý sa práve dohodol s radou o obnove armády. To sú veľmi zlé správy, povedal keď sa dopočul o množstve trolov a nemŕtvych a ešte viac ho znepokojili správy o obnove Múru a vybudovaní dvoch pevností. Mám pocit ,že vojna príde skôr ako si kto kedy myslel.

Kapitola 4 :

Poslovia sa vrátil, povedal na druhý deň ráno kráľ. Rada Troch Rás sa uskutoční dnes večer v Lakume, takže musíme vyraziť už dnes. Landing ,ty poznáš cestu budeš más viesť. Som poctený ,povedal. Vyrazíme o pol hodiny, choďte sa pripraviť.
A tak o pol hodiny všetci vyrazili do Lakumu hlavného mesta elfov.
Cesta ubiehala rýchlo a bez problémov. O desať hodím boli v cieli svojej cesty. Lakum je hlboko v lesoch Tiamunu. Keď vošli dnu privítal ich kráľ Altas. Už sme čakali len na Vás ,povedal a uviedol hostí do sály ,ktorej sa hovorilo Klindas Eriod – Zlatá sála.
A nehovorilo sa jej tak pre nič za nič. Celá sála bola postavená z rýdzeho zlata a striebra a bola postavená už veľmi dávno.
Tak prečo si opäť dal zvolať Radu Troch Rás? spýtal sa Olricha II Altas keď si všetci sadli. Pretože trolovia a nemŕtvy obnovili Múr a vybudovali ešte ďalšie dve pevnosti pred ním. V miestnosti zavládol šum. Ticho! Ako vieš o týchto informáciách? Opýtal sa ho Tárium. Lebo som to ja a Landing videli na vlastné oči povedal Edmund. A rozpovedal všetkým čo videli.
V miestnosti opäť zavládol šum. Ticho! To je veľké nebezpečenstvo povedal Altas. Tak to je dobré, že si dal zvolať radu. A máš pravdu, že treba obnoviť armádu, ale to nebude také jednoduché a bude to zdĺhavé. Ale my nemáme čas, prerušil ho Olrich II trolovia môžu zaútočiť kedykoľvek. V tom má Olrich pravdu, pridal sa do rozhovoru Tárium a nesmieme zabudnúť ani na tie útoky ,ktoré boli nedávno a na to že nevieme ako sa sem vôbec dostali. To je pravda, pridal sa Edmund pokiaľ vieme tak cez Starius prejsť nemohli . Ale kade mohli prejsť spýtal sa Mundor. Z jedného miesta by prísť mohli ,povedal Lukas. Pokiaľ si to dobre pamätám tak na severe pri horách Monet bolo ešte pred vojnou jedno mesto , Barind bolo to banské mesto a bolo zničené skoro hneď na začiatku vojny. Ale nikdy sme ho neobnovili a teraz je prázdne. Čo keď práve tam sa ukrývali tí trolovia, ktorí prežili posledný útok na čele s kráľom? Táto debata trvala ešte tri hodiny a všetci sa zhodli na vytvorení armády v celkovom množstve okolo trikrát desať tisíc mužov ,čo je približne o päťtisíc mužov viac ako v poslednej armáde. A dohodli sa aj na preskúmaní banského mesta Barind. To preskúmajú trpaslíci, pretože tie hory poznajú najlepšie a lesy preskúmajú elfovia a nakoniec ľudia sa podujali ubrániť mesto Starius ,ktoré je veľmi dôležité pre prípadný útok na trolov. Po skončení rady sa tak ako Olrich aj kráľ Tárium začali vracať do svojich kráľovstiev aby zabezpečili všetko potrebné na vytvorenie vojska.
Keď sa kráľ Olrich vrátil do mesta ,rozhodol ,že do mesta pôjdu aj Edmund, Landing, Mundor a Lukas. Ale veď trpaslíci to tam poznajú lepšie ,tak prečo tam pôjdeme aj my? Spýtal sa Lukas. Pretože chcem vedieť čo tam naozaj je, trpaslíci sú tajnostkári, nič v zlom Mundor , a to mesto patrí ešte nám aj keď je prázdne. Dobre pôjdeme tam povedal Edmund. Vyrazíme hneď zajtra ráno.

Kapitola 5 :

A tak sa hneď ráno vydali na cestu. Meste Barind leží na severozápad od hlavného mesta Reglunsk v horách Monet a bolo len deň cesty vzdialené od Lysaxu hlavného mesta trpaslíkov. Takže Edmund, Landing, Mundor a Lukas musia byť rýchli aby tam dorazili skôr ako trpaslíci. Najprv sa vybrali západne po obchodnej ceste vedúcej priamo do Lysaxu. Keď po desiatich hodinách namáhavej cesty dorazili k brodu s riekou Arial, ktorá sa neskôr vlieva do rieky Starius. Pri tomto brode sa vydali smerom na sever po starej horskej ceste. Tá bola dosť zničená kameňmi ktoré na ňu z prudkého svahu popadali.
Tu už musíme byť opatrný povedal Mundor. Keď má Lukas pravdu a naozaj tu sú trolovia tak by sme si mali dávať pozor. Asi po pol hodine našli prvé stopy trolov , ktoré smerovali ďalej na sever. Takže predsa ozval sa Landing, sú tu. Mali by sme ísť teraz na západ aby sme sa dostali k mestu od hôr , tie nebudú také strážené ako prístupová cesta dodal. Máš pravdu prikývol Edmund, tak teda na západ. Keď vyšli na prvý kopec uvideli dve stráže stojace rovno pred nimi. Rýchlo k zemi povedal Lukas. Cez tých dvoch musíme prejsť bez väčšieho hluku ozval sa Edmund. To nie je žiaden problém povedal Landing a už aj naťahoval svoj veľký luk v ktorom mal nasadené dva šípy. V momente keď pustil tetivu dvaja strážcovia padli na zem s prestrelenými hrdlami. Pekný zásah pochválil ho Mundor. Teraz ich treba niekam ukryť aby neboli tak na očiach. Trolskú hliadku hodili do blízkej priepasti. Potom ďalej putovali na západ až dorazili nad Barind. No to teda nevyzerá na staré opustené mesto povedal Landing. To teda nie pridal sa Edmund. Mesto bolo opravené a bane opäť vyhĺbené a teraz v nich zajatý dedinčania ťažia železo a uhlie. Tak preto nikde vo vypálených osadách neboli žiadne telá oni z nich urobili otrokov aby pracovali v baniach. A to železo a uhlie potrebujú na výrobu zbraní. Toto musíme zastaviť. Počkáme na trpaslíkov a zaútočíme. Máš pravdu Edmund, ale nevieme kade pôjdu. Trpaslíci chodia vždy cez hory prerušil ho Mundor a mám pocit že pôjdu práve tade. A mal pravdu o hodinu prišli trpaslíci , bolo ich päť oddielov po sto bojovníkoch. Edmund im povedal čo sa v meste deje a že chcú zaútočiť. Veliteľom trpaslíkov s stal Mundor. Večer zaútočíme. V poriadku , zatiaľ sa pripravíme. Hneď po zotmení Landing vystrelí horiaci šíp ako signál na útok. Ty Mundor spolu s polovicou trpaslíkov pôjdete do baní a my so zvyškom vyčistíme povrch.
A tak sa aj stalo , hneď po zotmení vyletel ohnivý šíp a skôr ako sa trolovia stihli spamätať trpaslíci sekali jedného po druhom. Mundor spolu s polovicou trpaslíkov vbehli do baní a oslobodili otrokov. Zatiaľ čo Mundor bol v bani Landing strieľal jeden šíp za druhým a Edmund sekal trolov ako na bežiacom páse. Za pol hodiny bolo po všetkom. Mesto bolo opäť prázdne. Boli v ňom iba mŕtve telá trolov a zopár trpaslíkov ale tie boli pochované v baniach, ktoré boli zasypané. Tak to by sme mali povedal po boji Edmund kedy to išlo tak ľahko vždy nebol by problém. To máš pravdu ale teraz sa musíme vrátiť späť a povedať kráľovi čo sa tu stalo. To máš pravdu doplnil do staronový veliteľ trpaslíkov Galiand.
A tak sa všetci vybrali iným smerom, Galiand na západ a Edmung a jeho priatelia ja východ ku horskej ceste a potom na juh k brodu a odtiaľ už len na výhod do Reglunska za kráľom. Cesta ubiehala rýchlo a za deň boli doma. Keď všetko porozprávali kráľovi Olrichovi II . Unavení z dlhého a náročného dňa sa uložili spať.
Na ďalší deň ráno sa ako prvý prebudil Lukas, a hneď otvoril svoju knihu aby zistil niečo viac o čarovaní. Pri listovaní knihy našiel jednu zvláštnu mapu. No bola to celkom obyčajná mapa len sa na nej nachádzali zvláštne veci. Napríklad na juhovýchode pri Mŕtvych močiaroch sa nachádzal malý hrad. Nikdy predtým o ňom nepočul. A bola tu ešte jedna vec. Na východe za územím trolov sa nachádzal ostrov o ktorom počul iba v legendách ale nikdy ho nikto nenašiel.
Hneď ako sa prebudili aj ostatní ukázal im tú mapu a navrhol aby sa vybrali k Mŕtvym močiarom. Dobre hneď po raňajkách pobalíme a vydáme sa na juhovýchod k Mŕtvym močiarom povedal Edmund.
Keď boli pripravení na cestu kráľ Olrich II im pripomenul aby si dávali pozor a aby sa ponáhľali pretože o päť dní vyšle vojsko do mesta Starius lebo podľa práv s na druhej strane rieky začínajú zhromažďovať trolovia. Edmund prikývol a vydali sa na cestu.
Najprv išli cestou ktorá vedie až do elfského hlavného mesta Lakum. Tam dorazili bez väčších problémov pretože Landing dobre pozná cestu. Cesta im trvala necelý deň. V Lakume aj prenocovali a na druhý deň pokračovali v ceste smerom na juhovýchod k Mŕtvym močiarom. Museli ísť bez prestávky celý deň aby do toho tajomného hradu pri Mŕtvych močiaroch priši čo najskôr. Utáborili sa až tesne pred západom slnka asi hodinu od hraníc elfského územia. Takto si môžeme odpočinúť a zajtra sa vydáme do močiarov na území elfov nám nič nehrozí povedal Landing. Vyrazili ihneď po svitaní. Tak konečne sme tu povedal Mundor keď uvidel hrad. Hrad bol polorozpadnutý a nevyzeral obývaný. No mám pocit že nikto nie je doma posmešne ohlásil Landing keď prišli k rozbitej vstupnej bráne. Len čo to dopovedal ozval sa hrubý a dunivý hlas. Kto sa opovažuje vstúpiť do môjho hradu? No neviem ale asi predsa len je niekto doma mrmlal popod nos Lukas. Ja som Edmund syn kráľa Olricha II a toto sú moji priatelia elf Landing , trpaslík Mundor a Lukas. Lukas? Opýtal sa hlas . Áno to som ja povedal Lukas hrdo.
No konečne si prišiel už som prestal dúfať, a poďte všetci dnu
ozval sa hlas tretíkrát. Keď vošli dnu uvideli stredne veľkú postavu ktorá sa k nim blíži. Zdravím Vás povedal už normálnym hlasom starý čarodejník. Odkiaľ ma poznáte spýtal sa Lukas. To nie je dôležité. Teraz si dôležitý len ty. Len ja ? nechápavo sa pýta Lukas. Áno ty odpovedá čarodejník. Ty pretože máš knihu kúziel a pretože si tu a ja ťa mám naučiť čarovať. Ale bude to trvať niekoľko týždňov.
No ale ja toľko času nemám . Ale máš , len o tom ešte nevieš. My tu však tak dlho čakať nemôžme prerušil ich rozhovor Edmund. Do pozajtra sa musíme vrátiť do Reglunska. Vy sa aj vrátite ale Lukas tu musí ostať pretože iba on môže poraziť zlo, ktoré sa nachádza na ostrove. Poďte všetko Vám vysvetlím. A tak im čarodejník hovoril o ostrove a o tom ako vznikli nemŕtvy že to niesu zmutovaný ľudia a trolovia ale že sú to mŕtvy trolovia ktorých opätovne vzkriesil čarodejník ktorého už nik nepozná. A ešte to že nemŕtvych sa nedá zabiť len tak ako torlov. Dám vám výťažok rastliny ktorá rastie iba v tomto Mŕtvom močiari. Stačí si ňou raz natrieť meč , šíp alebo inú zbraň. Iba tak sa dajú zabiť nemŕtvy. Dlho do noci sa ešte rozprávali o mnohých veciach. Kto je však Lukas a prečo môže práve on poraziť bezmenného čarodejníka sa však nedozvedeli. Ráno odišli len traja a Lukas ostal u čarodejníka. Edmund ,Landing a Mundor sa vrátili práve včas pretože vojsko do Stariusu malo vyraziť za pár hodín . Ešte zašli za kráľom Olrichom II a potom oddychovali až do odchodu vojsk. Hlavným veliteľom armády sa stal Edmund. Vojsko tvorila väčšia skupina ľudí ale boli tam aj známi trpaslíci medzi ktorými nechýbal Galiand a boli tam aj elfovia väčšinou ako lukostrelci. Vojsko vyrazilo a do Stariusu dorazilo o cely deň. Keď prišli k hradbám boj bol v plnom prúde. Vojsko ktoré poslal kráľ skôr už deň bráni mesto a dlho by už nevydržalo. Konečne, kde ste boli tak dlho pýta sa jeden z vojakov ktorý bráni hradby. Ale v lese sme si ešte po opekali mäso. Ale už sme tu . Koľko vás je? Pýta sa vojak. No okolo šesť oddielov z Reglunska štyri z Lysaxu a tri z Lakumu. Ako to vyzerá? No prístav sme už neubránili bolo ich skoro tisíc. Ale teraz sa už pomaly sťahujú. Asi ste ich vyľakali. Dobre chlapi zreval Edmund musíme ich z mesta a prístavu vytlačiť. Celý boj trval len hodinu pretože väčšina trolov po tom čo uvidela vojsko poutekala. O hodinu bolo po všetkom. Teraz by sme mali zabezpečiť nejaké hliadky a cez noc musia horieť ohne hlavne pri prístave. Mundor a Landing choďte popozerať aké sú škody na tých hradbách zo severnej strany. Ja s Galiandom prezrieme južnú stranu. A treba poslať posla so správou o situácií za kráľom. Posol vyrazil hneď ako mohol. Zatiaľ sa Edmund s Galiandom do hlavného stanu ktorý za ten čas čo kontrolovali hradby postavili vojaci. Tak ako to vyzerá spýtal sa Landing keď vošli do stanu. No južná strana dostala dosť zabrať treba ju podoprieť nejakými piliermi ale inak by mala vydržať. A čo sever? No sever, pustil sa rozprávania Mundor, je celkom poriadku , len kde tu je treba niečo podložiť ale mal by vydržať aj väčší útok. Ten dúfam nepríde tak skoro prerušil ho Galiand pretože by sme to nemuseli vydržať. Je nás tu síce dosť ale nevieme koľko je trolov a nemŕtvych. Ach nemŕtvy vzdychol si Edmund s tými bude asi väčší problém ako sa na prvý pohľad zdalo. Prečo si to myslíš nechápavo sa pýtal Galiand jednoducho ho seknem do gebule a je po probléme nie?
To máš pravdu s úsmevom mu odpovedá Edmund ale len vtedy keď budeš mať sekeru natretú týmto a vybral z vrecka výťažok ktorý im dal čarodejník pri Mŕtvych močiaroch. To je mastička na reumu? Ty si normále vtipný alebo poriadne sprostý ozval sa Landing. To je výťažok rastliny z Mŕtvych močiarov len s tým sa dajú zabiť nemŕtvy. Stačí si to raz natrieť na zbraň a potom môžeš ako vravíš sekať nemŕtvych do gebule. To veď dobre tak vyberte aj zvyšné fľaštičky s tým ako ty vravíš výťažkom. No veď to je ten problém Galiand viac toho niet. Musíme to rozdeliť veľmi dôkladne a tí čo to budú mať sa musia sústrediť v boji len na nemŕtvych tých ostatných zvládneme.
V poriadku prerušil ho Galiand a kedy sa bude rozdeľovať? Ešte je čas pokiaľ viem nemŕtvy ešte neútočili, zatiaľ nám to netreba. No máš pravdu Edmund ale čo keď práve teraz zaútočia? Zamiešal sa do rozhovoru Mundor. Veď ich je dosť a prečo by útočili len raz , keď prakticky nemali žiadne straty? Pokračoval Mundor. A ako sa vlastne trolovia dostali cez rieku? Postavili si plte ktorými sa potom preplavili k prístavu a to už sú skoro v meste. Dodal Edmund. Ale dnes by už nemali zaútočiť a my by sme mali postaviť tie podpery a zabezpečiť hliadky. Prace je dosť takže si to rozdelíme pokračoval Edmund. Mundor a Galiand zabezpečíte hliadky a zistíte čo tu všetko majú.
Ja s Landingom pôjdeme na severné hradby a pokúsime sa to tam nejako upevniť. Takže načo čakáte?
Edmund s Landingom sa teda vybrali na severnú hradbu. Cestou sa k nim pridalo zopár vojakov aby im pomohli. Severná hradba potrebovala naozaj minimálne podpery pretože trolovia jej dali zabrať. V podstate to ani nebola hradba ale len drevená palisáda vysoká približne tri metre. Na niektorých miestach už bola skoro prevalená a práve tam musíme dať tie podpery povedal Edmund vojakom. Zatiaľ čo Edmund a Landing opravovali palisádu Mundor a Galiand sa potulovali po meste a snažili sa nájsť nejakú lekáreň v ktorej by sa našlo niekoľko obväzov a prípadne aj liečivé masti.
Skúsme to tu povedal Galiand ukazujúc na malí obchodík. Naozaj to bola lekáreň v ktorej boli aj obväzy aj liečivé masti. Pobrali všetko čo mohli a vracali sa späť. Mali sme šťastie že sme to našli tak skoro povedal Mundor ešte zabezpečiť tie hliadky a môžeme ísť skontrolovať čo sa deje na južnej hradbe. Po príchode do hlavného stanu v ktorom nebol nikto zašli za veliteľom hliadok. Bol to ten vojak ktorého stretli počas útoky trolov keď vchádzali do mesta. Keďže sa nestihli predstaviť a ani jednému sa to teraz nechcelo ani jeden nevedel ako sa volá. Prosím Vás zvolal Mundor. Ja ? spýtal sa vojak Áno vy odpovedal Mundor. Čo chcete? Vy ste veliteľ hliadok? Pokračoval Mundor. Áno to som ja. Posiela ma Edmund a odkazuje Vám že treba zdvojiť hliadky a v prístave cez noc nechať horieť ohne aby osvetľovali hladinu rieky. V poriadku to je všetko? Áno. A odišli preč. Tak to by sme mali teraz skontrolujeme tu hradbu ozval sa po dlhšom čase Galiand. V poriadku ideme tak odvetil Mundor.
Južná hradba nebola len palisádou ale bola to hrubá kamenná stena s malými vežičkami pre lukostrelcov a pre dobrý výhľad cez rieku. Keď dorazili práve sa menili stráže vo vežičkách a na múre po ktorom sa vďaka jeho hrúbke dalo prechádzať. Ale prechádzalo sa po ňom len počas neútočenia pretože vojak ktorý bol na hradbe nebol vôbec chránený a bol tak ľahkým cieľom. Tak ako to vyzerá spýtal sa Mundor meniacich sa vojakov. Zatiaľ je tu kľud a mal by vydržať aj cez noc. Prečo si si taký istý prerušil ho Galiand. No lebo v noci trolovia veľa nevidia a v noci neútočia. Len aby vás neprekvapili povedal Mundor. Len si dávajte pozor a majte oči na stopkách.
Rozkaz povedal vojak odchádzajúc do mesta trochu sa prespať. Veď hliadkoval dvanásť hodín. Takže sa vrátime do hlavného stanu a počkáme tam na Edmunda a Laddinga pokračoval Mundor. Dobre tu to vyzerá že je všetko v poriadku prihovoril sa Galiand. Ty toho veľa nenarozprávaš čo? Opýtal sa ho Mundor. Ale hej len som teraz dosť unavený a rád by som si na chvíľu pospal. No ešte chvíľu vydrž uvidíme čo povie Edmund. Prišli do stanu ale Edmund tam ešte nebol. No teraz si môžeš trocha pospať zasmial sa Mundor. Dobrý nápad. Keď niečo tak ma zobuď. A hneď ako si Galiand ľahol zaspal.
Edmund , Landing a zopár vojakov pomaly dokončovali opravu palisády. Prečo je na juhu hradba a tu len drevená palisáda? Spýtal sa Landing vedného z vojakov. Pretože nebol čas postaviť hradbu aj na severnej strane. Ešte počas vojny bolo mesto Starius úplne ohradbené ale trolovia to zničili a najviac si to odniesol sever. Nestihli sme opraviť iba sever a teraz keď vojna je tu opäť už to asi ani nestihneme. Tak preto sme tu dali len palisádu je to lepšie ako nič alebo len rozostavaná hradba nie? No to je jasné odpovedal Edmund. Dobre to by sme mali, tie podpery by to mali udržať aj keď neviem ako dlho to vydrží. To skoro zistíme povedal s úsmevom Landing. To máš pravdu odvetil Edmund. Poď vrátime sa do stanu Mundor a Galiand tam už istotne budú. Už z diaľky bolo počuť Galiandovo chrápanie. Keď vošli Edmund skríkol „ POPLÁCH“ Galiand vyskočil zo sekerou v ruke a len nechápavo sa pozeral na smejúcich sa priateľov. Haha to bolo fakt veľmi smiešne povedal Galiand. No len sa toľko nehnevaj. Mám pre teba dobrú správu. Odvetil Edmund. Môžeš ísť spať dnes už nič nebudeme robiť. Munrod ty tu ešte ostaň a povieš mi čo ste našli.
Keď Galiand odišiel do vedľajšieho stanu spať Mundor sa pustil do rozprávanie. No našli sme malú lekáreň a doniesli sme nejaké obväzy a liečivé maste. A čo hliadky. Prerušil ho Landing. Vybavené hliadky by už mali byť zdvojnásobené. Inak tu v meste nič zaujímavá nie je. Teraz sa poďme všetci prespať a ráno sa uvidí.
Ráno bolo ako každé rán pri rieke hmlisté a chladné. Tak čo Galiand vyspal si sa? Pýta sa ho s úsmevom Mundor. Áno konečne som sa dobre vyspal. To vždy je tu toľko hmly pýta sa Mundura. Neviem ale asi hej veď sme pri rieky a ta hmla by mala o chvíľu zmiznúť. Po raňajkách sa všetci stretli pri prístave. Tak čo si myslíte kedy zaútočia? Opýtal sa Edmund. Neviem ale cez tú hmlu nie je nič vidieť. Okolo nich sa prechádzali dvaja vojaci na hliadke. No len dúfam že ešte chvíľu počkajú pretože o niekoľko hodín by sa mal vrátiť posol a potom sa uvidí čo ďalej. Len čo to dopovedal hmlu pretrhli tri šípi a jeden z nich zasiahol jedného z vojakov. Kryte sa zakričal Edmund. Hneď po šípoch k mólu došli aj plte na ktorých sa tlačilo okolo stovky trolov. ÚTOČIA vykríkol jeden z blížiacich sa vojakov. Konečne si vyskúšam svoju nabrúsenú sekeru. Trolovia sa hrnuli ako rovno na nich. Galiand vyskočil spoza sudov za ktorými sa ukryl pred šípmi. A skôr ako stihol seknúť do prvého trola predbehol ho Landigov šíp ktorý stal kúsok ďalej. Hneď potom už trafil nabiehajúceho trola a sekerou mu presekol hlavu. Z úkrytu vyskočil a Edmund a Mundor ktorý sekali jedného trola za druhým. Už prišli aj vojaci ktorý boli najbližšie. Landingové šípi triafali presne a bezchybne. Edmund Mundor a Galiand sa postavili tesne vedľa seba a vytvorili malú hradbu cez ktorú trolovia nemali šancu prejsť. Jedinou výhodou boja v prístave je tá že je tam málo miesta a to vyhovovalo obrancom. Ale trolov bolo predsa viac a brániť sa nedá do nekonečna na jednom mieste. Preto ustúpili na predmestie kde už trolov čakali lukostrelci a nový vojaci ktorý ich ďalej nepustili. Landing vyšiel na blízku striešku odkiaľ mal lepší výhľad a mohol presnejšie strieľať šípi. Galiand a Mundor sa zaháňali svojimi širokými sekerami a Edmundov široký obojručný meč robil veľký priestor pred nim. Trolovia stále prichádzali plťami a bolo ich v meste už skoro rovná tisícka. Ale hrdinské obraňovanie mesta vojakmi ich donútilo opäť sa stiahnuť. Ale kým sa stiahli ešte stihli urobiť dosť veľa škôd. Hlavne v prístavisku kde zničili skoro všetky lode a člny. Konečne ich prestalo pribúdať a väčšina trolov v prístave spanikárilo a na pltiach sa vracali späť na druhý breh. Dobre povedal Edmund keď ušiel aj posledný trol. To by sme mali teraz treba zistiť aké máme škody a koľko vojakov je zranených a mŕtvych treba pochovať. A čo stými trolmi opýtal sa Mundol . Tých spálte povedal s odporom Edmund.
Po pol hodine sa vrátil Mundor so správami o škodách a Galiand prišiel s ním. Tak čo máme spýtal sa Edmund. Takže prišli sme približne o stopäťdesiat vojakov a zabili sme skoro päťsto trolov ktorý už horia. Ale dosť dostal zabrať aj prístav v ktorom nám zničili veľa lodí a člnov. Bojovali ste všetci statočne. Pochválil ich Edmund. A čo naši mŕtvy spýtal sa Edmund. Už je ich pochovaná viac ako polovica ale do večera budú všetci. A čo posol spýtal sa Galiand ktorý si držal porezanú ruku. Už prišiel ale nemá dobré správy. Mal by si na to niečo dať prerušil ho Landing. Netreba a nechaj dokončiť Edmunda odvrkol Galiand. Aké zlé správy? Kráľ nám ešte nemôže poslať posily pretože tí čo mali ísť sem musia ostať doma lebo Rada sa bojí že trolovia môžu zaútočiť na niektoré hlavné mesto. To nie je možné ale čo my tu takto dlho nevydržíme , veď aj teraz to bolo o chlp rozčuľoval sa Mundor. Ale ešte chvíľu tu vydržíme prerušil ho Landing. Len si musím zohnať nejaké šípi. Hej videl som tu nejaké dielne v severnej časti mesta keď sme išli opraviť tú palisádu. Hej už viem ktoré myslíš odpovedal Landing pôjdem sa tam pozrieť. Na chvíľu by sme mali mať pokoj . Trolovia mali dnes dosť veľké straty a nemyslím si že nezaútočia tak skoro. Ozval sa Galiand. No to len dúfam prerušil ho Edmund pretože musíme ešte veľa vecí opraviť a dúfam že posily ktoré nám kráľ sľúbil prídu čo skoro. A tak ďalší deň prešiel ako nič a v meste Starius sa začalo ráno ako každé predtým, hmlisté a chladné. Edmund sa prechádzal pri južnej hradbe a rozmýšľaj o tom ako sa má Lukas. Čo robíš vytrhol ho z rozmýšľania Mundol. Ale myslel som na Lukasa , čo asi teraz robí. No to neviem najskôr niečo kúzli veď je u čarodejníka nie ? zasial sa Mundor. Už je preč skoro týždeň. To máš pravdu ale čarodejník spomínal niečo o dvoch týždňoch takže tak skoro nepríde. Asi máš pravdu odvetil Edmund ale trochu mi chýba. Aj mne najme jeho kuchárske umenie. No to aj mne zasmial sa Edmund. A čo tu vlastne robíš tak skoro opýtal sa Mundor. Ale nemohol som spať a v prístave som raz bol a skončilo sa to útokom takže som prišiel radšej tu. Dnes by sme mali poslať posla ku kráľovi aby sme zistili čo je s tými posilami. No už by nám niečo mohol poslať... ...a mohol by poslať aj niečo viac aby sme mohli po prípade aj zaútočiť prerušil Mundora Edmund. Dobre že si to spomenul ešte musím ísť do prístaviska a spomenúť naším lodiarom aby sa trocha posnažili a postavili nejaké tie člne pretože po poslednom útoku nám ich ostalo len osem člnov a s tým sa nedá útočiť. To je fakt potvrdil Mundor. No ja idem do toho prístavu. Ty by si mohol ísť zohnať ešte nejaké obväzy pretože sme vyčerpali skoro všetky zásoby ktoré sme doniesli z Reglunska. Dobre pôjdem povedal Mundor ešte tu chvíľu ostanem a hneď potom pôjdem. V poriadku mierne zakričal odchádzajúci Edmund. Keď Edmund prišiel do prístavu už sa tam prechádzali Landing s Galiandom a o niečom sa rozprávali. Zdravím vás zdravil sa Edmund už z diaľky. Tak čo ako to tu vyzerá? No nič zaujímavé odvetil Galiand len sledujeme druhý breh či sa tam niečo nechystá ale vyzerá to tak že sa trolovia na čas stiahli ďalej od brehu. Asi nechcú aby sme náhodou videli čo tam robia. Alebo už niečo vymysleli a teraz len oddychujú. N dúfam že sa mýliš prerušil ho Galiand. No v to dúfam aj ja odvetil Edmund, idem teraz k lodiarom aby začali stavať nejaké člny a vy by ste tých osem mohli niekam skryť aby sme neprišli aj o ne. V poriadku odvetil Landinger hneď to bude len musíme zistiť kde ich dáme. Zatiaľ čo Mundor hľadal nejaké obväzy , Landing a Galiand odkladali člny a Edmund vybavoval výrobu člnov cez hlavnú bránu prišiel neočakávaný posol zo správou od kráľa Olricha II. Hneď ako sa to dozvedel Edmund tak sa ponáhľal do hlavného stanu. Keď prišiel posol už naňho čakal. Čo my prinášaš? Spýtal sa ho. Nesiem list od kráľa Olricha II pre Vás Edmund. V liste stálo aby sa Edmund sám vydal cez rieku Starius a zistil o zámeroch nepriateľa a aspoň približný počet vojakov nepriateľa. Keď túto správu povedal ostatným boli dosť šokovaní. Prečo máš ísť sám a prečo práve teraz keď kráľ vie že torolovia môžu zaútočiť každú chvíľu. To neviem Mundor. Keď má ísť sám a teraz určite kráľ vie prečo odpovedal Landing. To máš pravdu povedal Mundor ale aj tak sa my to nezdá. A kedy máš odísť? Pokračoval Mundor. Čo najskôr. Pôjdem dnes večer aby som sa dostal čo najďalej za tábor trolov. V poriadku chod si teraz oddýchnuť a my ti pripravíme veci na cestu nejaké jedno a pitie. Dobre odvetil Edmund a išiel si ľahnúť. Aj tak sa my to nezdá povedal Mundor keď odišiel. Ani mne povedal Landing ale čo už je to predsa od kráľa nie tak čo s tým urobíš. A tak išli pobaliť veci do batohu aby večer mohol vyraziť.
Keď sa zotmelo Edmund sadol do malého člna a vydal sa po rieke ďalej na sever. Keď prešiel skoro sedem míľ zaviedol čln ku brehu a vydal sa ďalej pešo na západ ku prvej pevnosti a bráne. Už z diaľky ju bolo dobre vidieť pretože trolovia ju skvele osvetľovali fakľami a väčšími ohňami. Musím byť veľmi opatrný hovoril si keď sa prikrčený blížil k pevnosti. Keď bol od nej vzdialený asi pol míle zistil že je pri tých ohňoch ale aj celkovo okolo brány veľký kľud a hlavne nezvyklé ticho. Veď trolovia boli známi tým že sú vždy dosť hluční ale teraz... Ale je tu ešte jedna vec nikde nevidel žiadneho trola ani na Múre a brána je otvorená. Čo to má znamenať pýta sa sám seba. Mám pocit že to bude pasca. Ale čo už veď mám zistiť koľko je tých trolov tak čo. A vybral sa rovno ku bráne. Len čo vošiel veľká brána sa zatvorila a okolo neha sa z ničoho nič ocitlo okolo stovky trolov. Tak s toho sa asi len tak nedostanem povedal si keď ho odzbrojili a spútaného ho niekam vliekli. Kam ma to vlečú hovoril si. Aha už je to jasné povedal si keď uvidel v diaľke veľké dymiace komíny. Hneď ako prišli hodili ho do prázdnej cely a odišli. Tak oni si myslia že im tu budem brigádovať v ich dielňach či čo. No to sa ešte uvidí. Takto v tej cele strávil celých päť dní bez vody a jedna kým si poňho prišli. Ale Edmunda to nezlomilo ba naopak ešte viac ho to vzpružilo. No už som si myslel že ste na mňa zabudli povedal keď vošiel veľký trol. No len sa veľmi neteš doteraz si oddychoval teraz budeš makať zamrmlal trol keď ho schmatol a odvliekol do blízkej dielne kde začal pracovať. No tak toto nie povedal si keď mal pracovať pre trolov. Musím zdrhnúť kým nezistia kto som povedal si. Len musím zistiť ako. Tak , čo tu teda máme. A porozhliadol sa po dielni. Musím nájsť niečo čím by som si prerezal tie reťaze. Keď si už myslel že nič nenájde uvidel malí ale na prvý pohľad ostrý kameň. Hneď si ho zobral a odložil ho do vrecka. Hneď ako ho opäť odviedli ho cely kameň vybral a začal ním búchať o hrubú reťaz. Po troch hodinách sa mu to konečne poradilo a uvolnil si ruky. Dobre ešte nohy a bude to dobré povedal si keď začal udierať kameňom o reťaz na nohách. Ráno mal voľné aj nohy a tak len čakal na trola ktorý ho má vziať do dielne. Keď prišiel a chcel ho chytiť Edmund prudko vyskočil, vytrhol mu z ruky meč a rýchlim sekom mu presekol hlavu. Keď vyšiel z cely nevedel sa rozhodnúť ktorým smerom pôjde pretože tieto dielne boli ako bludisko. No predtým na niesli na sever do dielní tak ja pôjdem na juh povedal si a otočil sa otočným smerom. Po chodbách sa pohyboval veľmi opatrne a dával si pozor aby ho nenašli trolovia. Po tristo metroch prišiel k malým dverám. No možno sa stade vychádza von povedal si keď otváral dvere. Ale nemal pravdu . Hneď ako vošiel zistil že je to niečo ako sklad ale nie je prázdny. Sklad bol rozdelený na niekoľko chodieb ktoré viedli vodorovne vedľa seba. Hneď pri prvej uličke spal jeden trol. No čo už keď som tu tak sa tu trocha popozerám možno niečo nájdem. Jednoducho prebodol spiaceho trola a vydal sa prvou chodbou. Keď bol v polke zdalo sa mu že počuje nejaké kroky vo vedľajšej chodbe. Pomaly išiel na koniec uličky a nakukol do vedľajšej odkiaľ počul kroky. Stál tam chrbtom k nemu otočený trol a niečo si prezeral. Edmund sa potichu plížil uličkou v skale a krátkym seknutím zabil ďalšieho trola .Keď trol spadol na zem Edmund uvidel čo si prezeral. Môj meč. No konečne už som si myslel že ho nikdy neuvidím. A túto atrapu meča môžem zahodiť. Povedal si. Rýchlo ešte prezrel sklad a potom pomaly vyšiel von. Na chodbách bol väčší hluk ako keď bol v cele. Asi zistili že som ušiel povedal si. Ale potom by som mal rýchlo nájsť východ z toho bludiska. Ale kde môže byť .Kade mám ísť kade? Pýtal sa sám seba. Pôjdem teraz tadiaľto povedal si a vydal sa chodbou vedúcou na východ. Po necelých dvesto metroch dorazil k veľkej bráne pri ktorej stáli dvaja strážcovia. To je ten čo ušiel skríkol jeden keď zbadal Edmunda. Áno to som ja povedal a pustil sa do boja. Svojím veľkým mečom odrazil úder jedného trola a hneď na to trafil druhého do hrude. Ten padol na zem. Druhý trol sa nestihol spamätať a už aj jeho zasiahol Emundov meč. Veď tí trolovia ani nevedia bojovať povedal si keď odkladal meč do púzdra na chrbte ktorý tak ako meč našiel v sklade. Po otvorení brány sa vydal na východ a Múru.
Zatiaľ čo sa Edmund zachraňoval no nepriateľskom území tak v meste Starius to vrelo. Hneď po jeho odchode trolovia opäť zaútočili ale neprenikli ďalej ako za prístav pretože teraz už hmla opadla a tak ich stráže videli a lukostrelci nemali problém ich ešte na pltiach postrieľať okolo stovky. Druhý útok bol oveľa horší a Galiand Mundor a Landing sa museli poriadne obracať aby spolu s vojakmi ubránili mesto. Trolovia prenikli až do stredu mesta ale ďalej sa už nedostali. Mesto malo veľké straty keď prišli skoro o deväťsto vojakov a Mundor bol vážne zranený keď ho trafil trolský šíp napustený jedom. Trolov bolo pobitých niečo cez tisíc. Tak ako sa má Mundor spýtal sa Landing Galianda keď vošiel do stanu. Zatiaľ sa drží je to silný trpaslík. Lekár mu na to dal nejaké liečivé masti ale neviem. Ako sme na tom spýtal sa Galiand. Vyzerá to zle keď čoskoro neprídu posily tak to neudržíme. Poslal som už poslov ale ešte sa nikto nevrátil. Pokračoval Landind. A ešte horšie je že nám dochádzajú obväzy a maste pretože zranených je veľmi veľa, zatiaľ to odhadujem na takých dvestopäťdesiat. Prečo nám nič neposielajú nahnevane povedal Galiand. Neviem ale dnes by sa už poslovia vrátiť mohli. Prerušil ho Landing. A čo myslíš kde je Edmund? Opýtal sa Galiand. To teda neviem podľa toho čo hovoril už sa mal pred dvoma dnami vrátiť. Poslovia prišli ozvalo sa z vonku. No konečne odvetil Landing a vyšiel zo stanu. Tak čo nám nesiete dúfam že dobré správy. Začas Landing. No z časti odvetil posol. No už hovor. Nabádal ho Landing. V poriadku. Vojsko nám kráľ nemôže poslať pretože trolovia zaútočili zo severu na naše územie a tak sa tam presunula väčšina armády. Ako je to možné povedal Landing veď cez rieku sa dá prejsť iba tadiaľto tak ako mohli prejsť. Rozčuľoval sa Landing. A tá lepšia správa? No kráľ povedal že mám tu pošle zásoby jedla pitia a hlavne liekov. No aspoň niečo . A nevieš ako sa im tam darí na severe? Galiand ktorý stál o niečo ďalej. No podľa toho čo som sa dozvedel od poslov tak nie veľmi dobre. Trolov je skoro o dvakrát viac ale naši sa držia a o deň by im mali prísť na pomoc zo západu aj trpaslíci ktorých je okolo desať tisíc. No to je jediná dobrá správa akú som za posledných piatich dní počul. Odvetil Galiand. Moja reč pridal sa Landing. A kedy prídu tie zásoby pokračoval Landing. No keď som odchádzal od kráľa už boli na ceste a mali by doraziť do konca dňa. Dobre dúfam že to dovtedy Mudor vydrží. No mal by, prerušil ho Galiand lebo keď som od neho odchádzal mal sa lepšie a už aj rozprával. To mám radosť. No dobre teraz musím ísť povedať tie správy vojakom a trochu ich povzbudiť aj keď neviem ako sa mi to podarí keď im poviem že posily neprídu. No to ti nezávidím odvetil Galiand. Ja pôjdem do prístavu keby si niečo potreboval. Dobre. Galiand išiel do prístavu aby skontroloval hliadky a trochu sa nadýchal trochu vlhkého vzduchu. No ako to tu vyzerá opýtal sa hliadky keď prišiel na mólo. No zatiaľ je kľud a ani na druhej strane nič nevidno. Dokonca je tam aj väčšie ticho a mám taký pocit že sa stiahli. No len sa nenechaj zmiasť pretože trolovia môžu zaútočiť kedykoľvek. Zišli by sa nám už informácie ktoré zistil Edmund kde môže byť. Mrmlal si popod nos Galiand. Ozaj mám pre Vás správu od lodiarov. A to mi hovoríš až teraz a čo chceli? Nedočkavo sa pýtal Galiand. No odkazujú že člny ktoré im dal postaviť princ Edmund sú hotové a nevedia kde ich majú dať. Dobre choď za nimi a vezmi si ešte zopár vojakov a odneste ich do južnej časti mesta. Rozkaz povedal vojak a rozbehol sa smerom k malej skupinke vojakov.
Edmund stále blúdil cudziou krajinou a snažil sa nájsť nejaký úkryt kde by sa skryl cez noc. Ale na rovnej pláni sa veľa skrýši nenájde. Putoval celú noc bez prestávky keď konečne dorazil k Múru. Teraz sa už len dostať cez bránu na druhú stranu a bude dobre hovoril si keď sa blížil k bráne. Keď bol dosť blízko brána sa z ničoho nič otvorila a dnu vpochodovalo okolo dvesto trolov vyzerali dosť unavene akoby po prehratom boji. Teraz je moja šanca povedal si kto vie kedy brána opäť otvorí. Prikrčení sa blížil k otvorenej bráne. Už bol pri Múre a trebalo prejsť len desať- pätnásť metrov keď sa ozvalo z Múru. Hej ty pri sene kto si ? Edmund nič neodpovedal len sa z posledných síl rozbehol k zatvárajúcej sa bráne. Prebehol cez ňu a už sa strácal v tme noci. Trolovia ešte naňho strieľali šípi ale to skôr bolo len tak kde aby sa nepovedalo. Edmund ešte zrýchli a ani nevedel ako prišiel rovno k člnu ktorý si tu skoro pred týždňom skryl. Hneď nasadol a už aj vesloval do mestu Starius. Do prístavu prišiel nad ráno keď bola ešte hmla a vojaci očakávali ďalší útok trolol. Edmund radšej zakričal nech nestrieľajú lebo si nebol istý či ho je vidieť. Hneď ako hlas dorazil do prístavu Landing spoznal hlas svojho priateľa a hneď mu pomohol vystúpiť z člna. No to je dosť že si sa zastavil zasmial sa Landing. Ale Edmund bol tak unavený že ani nevládal odpovedať. Rýchlo pomôžte mi ho odniesť do stanu povedal Landing. V ten deň trolovia už nezaútočili a tak bol v meste kľud. Na druhý deň ráno sa už Edmund prechádzal po meste a rozprával sa s Landingom. Tak čo si zistil a kde si vôbec bol tak dlho. No v podstate som nezistil nič , ba niečo hej , máme tu špióna pretože som padol do pasce. Ako to myslíš opýtal sa ho Landing. No tak ako to hovorím keď som prišiel ku bráne už na mňa čakali a chytili ma. Potom mu vyrozprával čo všetko zažil vo vezení a ako sa mu podarilo ujsť. A čo je nové tu? Opýtal sa Edmund. Ale ani sa nepýtaj boli tu dva útoky a ten druhý bol dosť zlí a skoro sme prišli o Mundora zasiahol ho otrávený šíp ale už je v poriadku. A potom mu ešte povedal že trolovia sa nejako dostali až severne od Reglunska a zaútočili naň ale ešte nevieme ako to skončilo dúfame že dobre. Akože to neviete prerušil do Edmund. No poslovia sa ešte nevrátili. Ale mal by si si ešte oddýchnuť si unavený. Asi máš pravdu povedal Edmund a pomaly sa vracali späť do stanu. Keď prišli ku stanu už tam na nich čakal posol so správou že časť vojska po porážke trolov na severe kráľovstva sa pripojí k štyrom tisíckam vojakov ktoré o dva dni prídu do Stariusu. To je skvelé už bo na čase povedal Landung. A už viete ako sa tí trolovia dostali na sever kráľovstva? Pokračoval Landing. Áno pane. Podľa všetkého si postavili lode a preplavili sa okolo ostrova až za miesto kde sa rieka Starius vlieva do mora. Ale veď trolovia nevedia stavať lode ledva postavia plte prerušil ho Edmund. Tak sa ich podľa všetkého naučili stavať pretože tých čo utiekli videli odplávať na lodiach pokračoval posol. Tak ale to je potom veľké nebezpečenstvo povedal Landing. Keď vedia stavať lode tak sa potom vedia rýchlo presúvať po celom ostrove. Máš pravdu dodal Edmund. No nič teraz to nebudeme rozberať ty teraz si hlavne musíš oddýchnuť. Edmund prespal celé dva dni a zobudil ho až príchod niečo cez štyri a pol tisíc vojakov ktorí prichádzali do mesta.
Hneď vstal a išiel sa pozrieť čo sa deje. Pred stanom sa stretol som svojimi priateľmi Landingom Mundorom a Galiandom ktorí išli práve preňho. Tak to vyzerá že zaútočíme povedal Galiand. Máš pravdu ozval sa Landing už je na čase. A čo lode máme toľko lodí na prepravu takého počtu vojakov. Popýtal sa Edmund. Čo by sme nemali veď sám si ich dal postaviť či už si zabudol prerušil ho Galiand. Dobre a kedy zaútočíme pokračoval Galiand. No asi tak o tri hodiny len čo ešte pripravíme nejaké maličkosti. A tak sa aj stal o tri hodiny sa začalo naloďovanie vojakov o hodinu už všetci boli na druhom brehu pripravení na útok. Tak a je to tu povedal si Mundor. Teraz sa ukáže koľko je tých trolov. Vojsko sa pustilo do pochodu. Cestou nestretli ani jedného trola a ani nemŕtveho. Keď boli na dohľad bráne videli ako ju prekvapení trolovia rýchlo zatvárajú a pripravujú sa na obranu. A ešte jednu vec. Kým si spal začal Landing vybrali sme vojakov ktorým natrieme zbrane tým výťažkom. Ešte si tu ostalo trocha pre teba. Dobre daj my to čo ostalo. Povedal Edmund. Potom prešiel dopredu pred vojsko a začal hovoriť niečo v tom zmysle že nech sa neboja a nech bojujú statočne a nakoniec nesmel chýbať bojový pokrik. Potom sa vojsko pohlo dopredu. Zastali tak päťsto metrov pred Múrom aby na nich nedostrelili šípi. Začnite stavať katapulty zavelil Edmund a vojaci sa hneď pustili do práce. Počas ich stavby sa nečakane otvorila brána a von sa vyrojilo cez dvoch tisícok trolov a nemŕtvych. Edmund a jeho vojsko však stále udržiavalo bojové postavenie a tak hneď ako boli na dostrel napli svoje luky elfovia a s úplným pokojom namierili a pustili tetivy. Šípi triafali neomiľne a hneď po nich zasvišťali vzduchom ďalšie stojky trolov padlo na zem mŕtvych alebo ťažko zranených. Zvyšok armády sa ako stroj valil na Edmunda a jeho priateľov. Obe vojská sa viali do seba a potom bolo počuť len zvuk ocele.
Galiand a Mundor bok po boku ako to trpaslíci robia sekali jedného trola za druhým ale hlavne sa sústreďovali na nemŕtvych ktorý sa prebíjali ďalej. Mali by sme sa presunúť k tým rozostavaným katapultom vyzerá to tak že idú rovno k nim kričal Mundor aby ho v tom hluku Galiand vôbec počul. Máš pravdu ideme tam. Zatiaľ čo sa títo dvaja chladnokrvne prebíjali ku katapultom Landing a Edmund udržiavali prednú líniu v ktorej boli hlavne tí čo mali zabíjať nemŕtvych a snažili sa udržať nepriateľa čo najďalej od strelcov ktorí stále strieľali do zadných radov nepriateľa. Ale trolov stále pribúdalo a čo bolo horšie cez bránu prichádzali ďalší a ďalší nemŕtvy. Toto dlho neudržíme kričal Mundor ktorý sa už dostali ku katapultom. Kedy to dokončíte spýtal sa vojakov pri katapultoch. Tak za desať minút. Hlúposť za štyri minúty to musí byť hotové. Trolovia stále stláčali Edmundovo vojsko a snažili sa ho obkľúčiť. Snažia sa más obkľúčiť. Hovorí Landing. Viem odpovedá Edmund musíme sa trochu roztiahnuť. Roztiahnite sa kričí z plných pľúc. Katapulti sú hotové dozvedel sa Mundor. Super tak tam dajte niečo čo dobre horí. Ja idem za elfami nech sa pripravia keď dám signál tak to pustíte jasné?! V poriadku nie je problém. Mundor sa pustil cez veľkú skupinu trolov a snažil sa ňou presekať. Jedným sekom preťal trola a ten sa nechápavo pozeral na svoje črevá , ktoré padali na zem. Ďalšiemu presekol lebku až po bradu. A toho čo stál vedľa neho prebodol dýkou, ktorú vytiahol z mŕtveho trola. Hneď ich je menej povedal Landing ktorý stál pri veľkej skupine elfov keď sa Mundor presekal až k nim. Keď im vysvetlil jeho plán hneď vyletel ohnivý šíp a Galiand vedel čo má robiť. Svojou veľkou sekerou ktorú vyberal z hrudi nemŕtveho presekol lano na katapulte. Hneď ako sa vysoko horiaca zmes rozliala po nepriateľovi pri bráne vyleteli horiace šípi ktoré rozpútali ohnivé peklo hneď pod Múrom. Piskľavý zvuk ktorý vydávali trolovia a nemŕtvy na chvíľu prehlušil hluk boja. Vyľakaní boli tí čo boli v ich blízkosti ale aj tí čo práve bojovali. A toto zaváhanie v boji mnohých stálo život. Za pár minút sa obraz boji otočil a trolov ubúdalo ako ešte nikdy. O pol hodinu bola ich armáda rozprášená. Edmundovo vojsko oslavovalo prvé víťazstvo. Aké sú straty opýtal sa Edmund. No teraz je ešte skoro ale približne sme stratili tisícku vojakov. Trolov už nemôže byť veľa tú bránu musíme dobiť. Odvetil Edmund. To máš pravdu ale dnes to už nebude pretože o tri hodiny bude už tma. V poriadku rozložte tábor tu a ty Mundor choď vybrať prvé hliadky. V poriadku Landing a Galiand spolu s Edmundom išli za vojakmi aby ich trocha povzbudili a povedali im aby začali rozkladať stany. Ten Múr je naozaj strašný povedal Landing. Áno to máš pravdu. Ale ešte horšie vyzerá tá pustatina kde sa ešte pred hodinou kruto bojovalo. Pustatina bola posiata telami trolov ,nemŕtvych ,ľudí, trpaslíkov a elfov. Krv sa liala potokmi rovno do rieky Starius a tá sa zmenila na krvavú rieku. Už som si myslel že takýto pohľad sa my už nikdy v živote nenaskytne povedal Edmund keď stál pri rieke. A čo kráľ začal nečakane Edmund . Čo je s ním spýtal sa prekvapený Landing ktorý stal vedľa neho. Vie že sme zaútočili? Samozrejme veď útočíme na jeho rozkaz odpovedal Landing. A čo posily? Vypytoval sa Edmund. Kráľ Olrich
II mám sľúbil podporu okolo sedem tisícok trpaslíkov ktorí bojovali na severe. Neviem či to bude stačil lebo aj trolom prídu teraz posily a nevime koľko ich je teraz na druhej strane. Ale ja nerozumiem tomu ich útoku. Prerušil ho Landing. Ja ma ich mieste by som ostal pekne na hradbách. A keď tak útočiť v noci a s väčším počtom nie len dve tisícky či koľko ich bolo. No veď práve to že im prídu asi posily keď takto riskovali s tým útokom. Ale to s tým olejom bolo fakt dobré neviem ako by to skončilo keby ste to nezapálili. Ale aj keď sme vyhrali musíme si dávať pozor. Zajtra ráno začneme odstreľovať bránu a hneď ako padne zaútočíme. Ale ešte pred tým skočil mu do reči Landing ja s niekoľkými eflami pôjdeme trocha bližšie a pokúsime sa to hore na hradbe preriediť. Dobre ale dávajte si pozor lebo aj brána bude rozbitá trolovia môžu kedykoľvek vyraziť a mi budeme dosť ďaleko. Neboj sa mi elfovia vime dobre utekať zasmial sa Landing. V poriadku takže tak. Teraz by sme si mali ísť pospať. Skvelý nápad ja som strašne unavený povedal Landing. Noc bola pokojná len spoza Múru bolo počuť hluk vojska. Ráno sa začali prípravy na ostreľovanie brány a Landing so skupinkou desiatich elfov sa pomaly presúvali k bráne. Všetko je pripravené povedal jeden s vojakov Edmundovi. V poriadku začneme. A ozval sa rozkaz : prvé dva katapulty páľ ! Vzduchom sa niesol ťažký zvuk valiacich sa kameňov. Keď dopadli brána sa zatriasla a ozval sa silný zvuk ako pri búchaní na dvere. Ďalšie dva katapulkty páľ ozval sa druhý rozkaz. A opäť po dopadnutí ťažkých kameňov sa ozval dutý zvuk. To bude dlhý deň povedalsi Edmund. Tá brána je z tvrdého dreva. Ale každé raz povolí pane prerušil Edmunda jeden s vojakov. Zatiaľ čo sa katapulty snažili prelomiť bránu Landing a jeho bružina začali mieriť na hradu. Vzduchom zasvištalo prvých desať šípov a dole spadlo mŕtvych deveť trolov. Ale trolovia si nič nevšimli pretože napätý sledovali ako dlho vydrží takéto bušenie brána.
Elfovia opäť namierili a tentoraz sa už nemýlil nikto. O desať trolov menej povedal ticho Landing. Ale to si už všimli a začali sa skrívat za hradbu. Nemajte strach trolovia sem ani nedostrelia nie to ešte trafia. Pokračoval Landing. A mal pravdu väčšina šípov vystrelených trolmi ani nedoletela ku skupinke a tie čo doleteli dopadali tak desať metrov vedľa. Trolovia neboli veľmi dobrí lukostrelci ale s mečom a sekerou im to išlo trochu lepšie. Teraz mierte poriadne lebo šípov nemáme veľa. Elfovia opäť namierili ale trofili sa len šiesti. Zatiaľ čo sa snežili pozabíjať čo najviac trolov brána stále držala, ale na niektorých miestach už bola prasknutá. Dobýjanie brány trvalo až do noci ale bez väčších úspechv. Noc opäť pržili v pokojk. Trolovia sa už asi neodvážie zaútočiť pomyslel si Edmund. Hneď nads vitaním sa opať ozval zbuk dopadajúceho kameňa na bránu. To nemá zmysel povedal jeden z vojakov Edmundovi. Už pomaly nemáme strelivo. Koľko máme ešte tých zápalných sudov s olejom ? opýtal sa Edmund vojaka. No máme ich ešte asi desať. Tak tam jeden hodte a ja idem za Landingom nech to zapáli. Rozkaz. Edmund povedal Landingovi čo má robiť a hneď ako sud dopadol a rozbil sa na bráne doletel do rozliateho oleja aj horiaci šíp a zapálil bránu. Tak to bude rýchlejšie povedal Edmund. A mal pravdu brána horela rýchlo a bolo počuť ako praská. Teraz do nej hodte ešte zopar kameňov rozkázal Edmund. Po dopade prveho kameňa sa ozvalo mohutné prasknutie. Hneď na to sa do brány opreli ďalšie tri kamene a tie už prehoreté drevo nevidržalo a brána sa s obrovským rachotom zosipala.Brána padla a z tábora sa ozval mohutný oslavný pokrik. Ale ten rýchlo prestal keď sa z horiacich trosiek brány vyrútilo viac ako štyri tisíc trolov a nemŕtvych. Skupina elfov na čele s Landingom utekala len čo im nohy stačili. Veď to je ako keď rozbijete mravenisko povedal Edmund keď videl čo sa na nich valí. Rýchlo zoradte sa ozval sa rozkaz. A ešte dodal preseba a pripravte sa na smrť. Elfovia už dobehli k vojsku. To sa pred nimi rozostúpilo a hneď ako vbehli doň. Hneď potom sa opáť uzavrelo. Elfovia síce strieľali čo im sili stačili ale s takým vojkom veľa nemarobilo. Obe armády sa spojili ako dve vlny valiace sa proti sebe.Ozvalo sa zarinčanie mečov , sekier, zvuky štítov odrážajúce úderi nepriateľa a ozvali sa aj prvé výkriky trolov ,ľudí elfov a trpaslíkov , ktorí bezmocne padali mŕtvy na zem. Boj sa začal. Boj sa pre Edmunda a jeho druhov nevyvýjal priazdnivo. Trolovia boli v presile a veľmi zúrivý. Mundor s Galiandom opäť rúbali jedného nemŕtveho a trola za druhým. Vzduchom svišťali šípi ktoré Landing a jeho druhovia elfovia strieľali do trolov. Edmund so svojím obojručným mečom sekal do troloch ako zmislu zbavený. Ale ani to nestačilo na to aby ich prekonali. Nepriateľ zatačil Edmundovo už nie veľmi početné vojsko až ku rieke , kde ich obrľúčili. To už bol Edmund so svojimi priateľmi po kope a spolu sa snažili v tej chvíli o nemožné. Už to vyzeralo že ich trolovia všetkých pzabíjajú keď sa z ničoho nič ozvaho hromobitie a z modrej oblohy sa na trolov zniesli desiatky blezkov , ktoré z nich narobili čerstvé hrianky. Aj tak vyzerali len tech zápach bol dosť odpudzujúcich. Blesky pozabíjaci takmer 90% trolov a nemŕtvych a s tým zviškom už Edmundovo vojsko nemalo žiadne problémy. Čo to bolo spýtal sa Landing Edmunda keď zabili aj posledného trola. Neviem odpovedal vyzeralo to ako kúzlo ale pokiaľ viem nikto nevie kúzliť. Ale jeden vie povedal nadšene Mundor. Pozrite tam skrýkol ukazujúc na druhý breh rieky Startius kde stála postava v tmavom plášti. To je Lukas! No už bolo na čase povedal Edmund a hneď poňho poslal čln Ako som videl mali ste tu nejakú párty a vy ste ma nepozvali? Povedal Lukas so smiechom. Kde si sa tak dlho túlal spýtal sa ho Edmund. No veď tam kde ste ma nechali u čarodejníka či si už zabudol? Nie nezabudol ale mal si sa vrátiť pred týždňom tak sa pýtal. No bol som taký dobrý že si ma tam nechal ešte pár dní a naučil ma ešte ďalšie kúzla. Trolovia boli pokazení ale jen pri tejto bráne a spojenci si vychutnávali prvé veľké výťaztvo. Prvá bráno podla ale Edmundovi musií príjsť ďalšie vojsko aby tú bránu aspoň ubránil aj keď je teraz s nimi aj mladý čarodejník nesmú sa spoľahnúť len naňho pretože jeho sila nie je nevyčerpatejná a aj teraz musí oddychovať aby opäť nabral silu. Deň sa pomaly chýlil ku koncu keď už bolo vojsko rozmiestnené na Múre. Večer poslal Edmund zvedov nech preskúmajú časť uźemia ďalej na sever. Poslovia sa vŕatili na druhý deň ráno s neuveriteľnou správou. Severná brána bola zničená a Múr bol obsadený. Kto dobil severnú bránu vyzvedal Edmund. Boli to trpaslíci odpovedal zved. Bolo ich tak okolo šesť tisíc ale prišlo ich niečo cez deveť tisíc. Teraz sa ich po Mure k nám asi dvesto a čistia čo ostalo na hradbe. To je skvelá správa povedal Edmund. Treba poslať posla za kráľom aby sa dozvedel o našich úspechoch. To nebude ptrebné povedal Mundor pozrisa tam ukazujúc na západ k rieke odkiaľ sa k nim blížil kráľovský posol. Keď dorazil hneď začal hovoriť čo im kráľ Olrich II odkazuje. Vojsko vyrazilo z Reglunska pred dvoma dňami a dorazi sem asi tak o deň. Tvoria ho hlavne elitní elfskí bojovníci takzvaní Lordi. V armáde sú tiež ľudia a trpaslíci. Celkovo ich je akoro desať tisíc. Je to zvišok armády ktorá sa mala vytvoriť na dobitie Múru hlavného mesta Bachtalachu a celej nepriateľskej ríše. To je deň povedal si Edmund dve dobré správy za jeden deň sme tu ešte nemali povedal so smiechom. Máš pravdu pridal sa Landing. Takže ich tu počkáme a potom sa pustime do nich. Tak sa skončil aj ďalší ťažký deň. Do rána sa nič nestalo a noc bola konečne pokojná. Ráno bolo už celkom teplé a slnečné. Čo budeme teraz robiť spýtal sa Landim. No teraz musíme počkať na vojsko ktoré by malo príjsť každú chvíľu odvetil Edmund. Zatiaľ nechaj hladky na Múre keby sa trolovia náhodou ukázali nech nás neprekvapia. Dobre idem im povedať aby tam ešte chvíľu ostali odvetil Landing. Keď odišieľ Mundor a Galiand počítali koľkých trolov a koľkých nemŕtvych kto zabil. Edmund ešte poslal posla k severnej bráne aby informoval trpaslíkov o pripravovanom postupe ďalej do vnútrozemia. Len čo sa polol chystal odísť objavili sa pri rieke prví vojaci veľkej a dlho očakávanej armády. Počkaj povedz im že vyrazýme o tri hodiny. Posol odišiel na sever. Edmund a jeho priatelia už zdravili vojsko ktoré sa k nim pomaly blížilo. Admáda prišla k bráne a hneď sa zapojila do prípravy na odchod. Velenie celého vojska prevzal opäť Edmund. Všetko je pripravené povedal Landidg keď prišiel k Edmundovi. Posol sa tiež vrátil a trpaslíci sa už vydali a cestu. V poriadku takže ideme. Vojsko sa pohlo ako jeden organizmus. Pochodovali po nehostinnej a prázdnej krajiny bez akeho koľvek života. Krajina bola neúrodná a nikde nerástla ani tráva. Vyzeralo to ako na pústi len tu nebolo tak teplo. Po troch hodinách sa obe armády spojili do najväčšej armády všetkých čias. A takto pochodovali rovno na hlavné trolské mesto Bachtalach. Na sklonku dňa sa im pred očami objavil ich cieľ. Konečne povedal Edmund. Tu sa utáboríme. Landing ,ty s Galiandom chod vybrať prvé hliadky. A nezabudni že hliadky sa budú meniť každé dve hodiny chcem aby sa aj trocha vyspali. Ja s Mundorom a Lukasom pôjdeme rozložiť stan. Noc bola pokojná a až veľmi ticha. Na to že sme jen pár stoviek metrov od mesta je tu dosť ticho. No nič. Začneme odstreľovať bránu. V poriadku ale tá brána bude asi tak ako tá v Múre veľmi tvrdá nebolo by lepšie ju spáliť? Opýtal sa Galiand. Máš pravdu odvetil Edmund. Tak ju zapálte. Rozkaz. Prvé tri katapulty vystrelili a olej sa ozlial po bráne a jej okolí. Hneď na to zasvýšťali vzduchom horiace šipi a brána vzbĺkla. Horera ešte rýchlejšie ako tá v Múre a už o päťnásť minút padla. Vojsko sa pomaly začalo približovať keď z trosiek začalo vybehovať niečo cez šesťsto trolov. Hneď ako prišli bližšie elfovia ich svojími šípmi skolily skoro polovicu a s tým zbytkom už vojsko nemalo žiaden problém. To sa mi nezdá povedal Edmund keď ich pobili. Vyzerá to ako pasca pridal sa Lukas. Len čo to dopovedal ozval sa výkrik a z mesta sa vyrútilo obrovské množstvo trolov a nemŕtvych . Ale nešli len z mesta ale aj z juhu kde sa nachádza malí lesích asi jediný v týchto končinách. Teraz to bude na ostro. Zakričal Mudnor. Nesmú nás obkľúčiť zakričal Edmund . Elfovia : rozdeľte sa a strieľajte na obe skupiny Ale vojsko bolo dosť zaskočené a nestihlo sa včas premiestniť. Lukas teraz niečo urob. Zakričal Galiand. Už sa na tom pracuje odpovedal a hneď na to sa zem začala triasť a tam kde bola najsuchšia začala praskať. O chvľu sa trhliny sačali zväčšovať a úplne odrezali cestu južnej skupine trolov a nemŕtvych. To bolo dobré povedal Mundor. Trolovia sa museli vrátiť späť a obýsť to čo im zabralo dosť času . Aj keď sa niektorí pokúšali tie diery preskočiť nepodarilo sa. Ale hlavná skupina trolov sa už zapájala do boja. Edmund Galiand a Mundor ako vždy v prvej línií kde sa s ďalšími bojovníkmi snažili zastaviť nemŕtvych ale tých bolo toľko že sa to nedalo. Galiand a Mundor svojimi sekerami odsekávali hlavy nemŕtvych a trolov ako na bežiacom páse. Edmund zas svojim veľkým mečom presekol dvoch trolov naraz. Trpaslíci bojovali ako najlepšie vedeli a pomaly sa prebíjali ku bráne. Ale Edmund a jeho priatelia stále bojovali v centre to všetkého a len veľmi pomaly sa im darilo ostať na žive.Galiand bol ťažko zranený keď mu nemŕtvy preťal svoj ostrý meč cez ľavú časť brucha a dosť krvácal ale stále bojoval ako keby mu nič nebolo. Ďaslší trol sa rútil na Galianda keď ho v poslednej chvíli zasiahol Mundor vyberajúc sekeru z hlavy nemŕtveho. Z jednej hlavy do druhej zasial sa Galiand ktorý sa tak poďakoval Mundorovi a hneď odsekol nohu blížiacemu sa trolovi. Okolo Edmunda sa vytvoril menší kruh v dôsledku strachu z jeho meča. Mohol by si niečo opäť uobiť Lukas zakričal Edmund keď sa naňho začali nemŕtvy tlačiť. Lukas začal vyslovovať nejaké zaklínadlo a už aj sa z oblohy zniesli blesky rovno do najväčšej skupiny trolov a nemŕtvych. Bojovalo sa celý deň a sily už pomaly ale isto ubúdali ako trolom tak aj Edmundovi a jeho vojsku. Elfom už dávno došli šipi a Lukas už nemal dosť sili na kúzla ale aj tak všetci spoločne bojovali už pri hradbách kde nepriateľa zatlačili. Nepriateľov už bolo len okolo tisícky a rýchlo ich ubúdalo. Spojencov bolo ešte skoro dva a pol tisíc a už nenechali nič na náhodu. Posledného trola zabili presne o polnoci a potom sa ozvalo : ZVÝŤAZILI SME !!! a všetci sa začali radovať. Mesto bolo spálené do poslédného domu a hradby boli zničené. Zvišné vojsko sa ešte rozdelilo aby prezreli či niekto neostal a prípadne ešte pobili tých ktorí z boja zbabelo utiekli. Na druhý deň ráno sa zvišok najväčšej armády všetkých čias vybral späť do svojej vlasti ale ešte predtým zobrali všetkých ich padlých priateľov aby ich s úctovu pochovali tak ako sa patrí na bojovníka. Keď dorazili do Reglunska všetci sa rozišli svojím smerom. Edmund ,Lukas a sokro sedemsto bojovníkov ostali v meste Landing a tristo elfov sa vydalo na juh a trpaslíci spolu s Mundorom a Galiandom pokračovali po ceste na západ do svojej ríše.
Ale ešte predtým ako odišli stretli sa s kráľom Olrichom II krorý sa im srdečce poďakova a odovzdal všetkým ktorý prežili aj za padlích najvyšie bojové medaile ktoré doteraz mali len králi. Všetci sa rozisli ale ešte predtým sa dohodli na tom že každá rasa na počesť výtazstva postaví na spoločnej hranici stavbu ktorá by pripomínala vyťazstvo a odvahu tých ktorí bojovali a padli vo vojne.
Elfovia a ľudia postavili dvadsať mestovú vežu. Trpaslíci a ľudia postavili kamennú sochu o veľkosti pättnásť metrov a trpaslíci a elfovia postavili najväščiu a najkrajšiu zlatú tabuľu ktorá mala skoro šesťdesiat mestrov a na ktorej boli všetky mená tých ktorí bojovali a prežili ale aj tých ktorí padli.

Dodatok autora:
Ako ste čítali tak hrdinovia Edmund, Ladning, Lukas, Mundor a Galiand zničili hlavné mesto Bachtalach a aj celú ríšu trolov ale spomenie si niekto prečo sa vlastne vydali na svoje dobrodružstvo? Dufam že si to ešte pamätáte, ale aj tak to pre istotu zopakum. Vydali sa hľadsať stratenú pevnosť trolov Gladum ktorá mala byť posledným útočiskom kráľa Harkyda ktorý nebol ani v hlavnom meste. Tak kde je? Je naozaj mŕtvy?...

Autor :

Marcus Aurelius

Nazov	Napisal	Mail
Zem elfov	Marcus Aurelius	-
http://www.apoviedky.unas.cz/