Zlatý Pedál
On, Mike Diamond, prezývaný aj Bleko, bol rozhodnutý.
Tri minúty do štartu.
Lepšie je tisíckrát vidieť, ako raz počuť, ale ajtak: Na seba navliekol priliehavú motorkársku kombinézu z Kevlaru™ s takým množstvom vypchávok, že vypadal ako kubistické dielo. Ešte donedávna mal tak dlhé vlasy, že mu siahali až po nápis na jeho chrbte: 'Raketový Bleko '. Dnes už nie. Musel sa na to pripraviť a preto sa dal ostrihať. A tiež si kúpil novú prilbu, s väčšou ochranou krku, s povrchom Titan™ a novými protinárazovými vankúšikmi Flex™, jednoducho prilbu, ktorú si na seba dávajú len ľudia, ktorí si berú istiace lano aj do kúpeľne. Lenže jeho prilba bola skurvene vylepšená. S LCD vysoko-rozlišovacím zobrazením, so sto gigabajtovým pamäťovým blokom, s kamerou, termografickou kamerou, sonarom, radarom, laserom na meranie vzdialenosti a rýchlosti, komunikačnou sadou schopnou emulovať signál akéhokoľvek mobilného operátora, s GPS lokalizačným systémom, s reflexno-polaroidovým povrchom priezoru a samozrejme s Flash™, prehrávacou sadou tretieho tisícročia.
Nasadil si ju na hlavu. Bola ťažšia, ako jeho stará prilba, ale jej výbava sa hneď prejavila. Videl totiž len bordel modrej a červenej vďaka termografii, zelenej, ktorá patrila sonaru a žltej, čo bol radarový signál. Vypol to svinstvo. On žil v Severovýchodnom Plexe, nie na nejakých lazoch. Tu sa človek musí spoľahnúť hlavne na seba, na svoju intuíciu a až keď začína byť zle, tak na techniku. Lenže teraz bol v horšej situácii, ako kedy mohol byť.
Severovýchodný Plex bol obrovský nádor z ocele, betónu a skla. Ako každý správny nádor rástol do všetkých troch smerov a tak vznikla súvislá umelá džungľa vysoká asi sedemsto metrov, ktorej základ bol obrovský, železo-betónový koláč o rozlohe menšieho štátu. V tejto džungli platili, ako v ktorejkoľvek inej, zákony džungle: dopravné a trestné pravidlá. Ale tie nikoho zaujímajú, čéče. Je demokracia, každý si robí, čo chce.
Bleka dnes zaujímali.
Severovýchodný Plex je tak zložitý geometrický útvar, že ak za chceš dostať niekoľko sto metrov od tvojej momentálnej polohy, tak ti to môže trvať aj pol dňa. A toto Bleka trápilo najviac. On pol dňa nemal. On mal pol hodiny.
Dve minúty do štartu.
S tou polhodinkou mu mala pomôcť jeho motorka. Kawasaki Lightspeed. V roku 2021 získala firma Kawasaki dominantné postavenie na trhu s motorkami a preto sa ostatní výrobcovia spojili do koncernu United Motorbike Manufacturers, skratkou UMM. Lenže Kawasaki mala aj tak navrch, preto si Bleko kúpil Lightspeed.
Jeho mašinka prvýkrát uzrela svetlo sveta v roku 2043. Za tie tri roky dostal Bleko do cviku všetky jej funkcie, od nastaviteľnej výšky podvozku, cez meniteľnú geometriu telies, ultrapriľnavý povrch gúm RoadKing™ a ovládateľné aerodynamické krídelká Always™, až po využívanie titanovou zliatinou vystuženého, podvozkového spojleru.
Cesty v Plexe mohli byť od roku 2012 len štvorprúdové. Vďaka tomu postihol Plex v roku 2019 veľký dopravný kolaps. Akútny nedostatok parkovacích miest a ciest zablokoval dopravu na dobré tri mesiace. Kvôli tomuto incidentu vydala vláda Plexu príkaz na výstavbu podlahových ciest. V centre je asi tridsať cestných poschodí, z toho dvadsaťpäť je navádzaných elektronickou lokalizačnou mriežkou.
A práve vďaka tomuto to vzniklo. Prílišná demokracia dovolila ilegálnej skupine zvanej Mafia vystúpiť z ilegality a ovládnuť tretinu mediálneho trhu. MfTV 1-4 sú kanály, ktoré sa tešia jednej z najväčších sledovaností. A táto sledovanosť je zabezpečená čiastočne aj reláciou Zlatý Pedál.
Táto relácia využíva skutočnosť, že dopravný systém Severovýchodného Plexu je úplne na hovno. Síce už nebývajú tak výrazné zápchy, ale v uliciach sa vyzná len taxikár, alebo psychopat.
Taktiež si plne uvedomujú silu právneho systému Severovýchodného Plexu. Totiž, že žiadna sila v ňom nie je. Mafia vlastní polovicu kresiel Plexovej rady a preto pretlačia akýkoľvek zákon. Takisto ako so zákonmi nemá Mafia problém ani s políciou. To najmä vďaka tomu, že žiadna polícia už neexistuje. Existujú len strážne služby, ktoré si Plex najíma. Jednou z nich je aj Pokoj & Poriadok A.S.
Podľa novely zákona (z Nadradenej Sústavy Zákonov) o drogách, jedoch a prekurzoroch, z roku 2045 musí príslušník legitimovanej strážnej služby pri dokázateľnom držaní drog: Elathonin, Merida a PGP previesť trest smrti na mieste zadržania do troch minút po potvrdení z centrály strážnej služby a Štátneho Súdu. Tento zákon nevyšiel pre to, že by dobrí ľudia nemali radi napríklad PGP, ale skôr preto, lebo zlí ľudia, po každom užití zabili (priemerne) pätnásť ľudí. Každopádne sú to zvláštne halucinogény, ktoré stojí za to vyskúšať.
Minúta do štartu.
Zlatý Pedál všetky tieto skutočnosti využil a upiekol z nich komerčne extrémne úspešnú show, v ktorej sa každý mesiac jeden človek pokúsi za tridsať minút prekonať centrom mesta tridsať kilometrov s tromi kilami Meridy v kufri. Finta je v tom, že popri tom musí zozbierať štyri kartičky zo štyroch rôznych miest zvaných checkpointy a druhá finta je v tom, že tridsať sekúnd po štarte nejaký anonym zavolá na Pokoj & Poriadok A.S. a informuje ich o človeku, ktorý to valí stotridsiatkou mestom a u seba má tri kilá nejakého svinstva.
Pýtaš sa, ako to môžu odvysielať? Kámo, dôvod drží ten, kto ich platí. Ľudia majú predsa právo na informácie, nie? A čo na tom, že tieto informácie má len MfTV? Jednoducho majú šťastie. Bohato zaplatené šťastie.
Bleko nie je idealista. To, čo od neho chcú, sa nedá zvládnuť len tak na sucho, preto má v nose bankovku a priedušky má plné červeného prášku. Dračia Krv.
...10.. Tá ...9... ozaj ...8... spomalí čas. ...7... Kámo. Bleko sa vyšvihne ...6... na svoju Kawasaki. V jeho ...5... prilbe sa automaticky zobrazí ...4... stav motorky, obsah nádrže, smer, ...3... azimut, mapka okolia navádzaná GPS-kom a čas, ...2... keď sa kontaktnými plochami v rukaviciach dotkne ...1... plôch na riaditkách motorky, nohu položí na plyn a čaká, pomerne dlhú dobu.
Štart!
Bleko má bradu na nádrži a predné koleso tridsať čísel nad zemou, ako sa rúti po 14XC Avenue. Vďaka Dračej Krvi necíti ohromné preťaženie, ktoré je spôsobené tým, že za tri sekundy presiahol rýchlosť stodvadsať kilákov. Po siedmich sekundách zahne na Chinatown-downtown street a nahodí mapku na displej. Už len dvadsaťtri sekúnd. Popri svojej obľúbenej reštaurácii preletí stošesťdesiatkou a za tie dve sekundy otvorí dva komunikačné kanály. Taxikársky a policajný. Zachytí nejakú pomalú reč, asi preto, že ešte stále ide v Krvi. Teraz jeho stav dosahuje vrchol. Má pocit, akoby vyletel zo svojho tela očami a všetko vidí čím ďalej, tým ostrejšie.
Nejaký poloarabský taxikár žvatolí niečo o zápche na 39XC Avenue.
Skontroluje spätné zrkadielko a zbadá ju tam. Sondu, vďaka ktorej si diváci môžu vychutnať prenos z jeho divokej jazdy. Druhú kameru má v prilbe a tretiu tesne pri zemi, na kolese.
Keď stáča na 15XC Avenue práve ubieha dvadsiata sekunda z jeho jazdy. Zatiaľ to bolo v pohode, cesty boli skoro...
PREČO TU TEN MAGOR STOJÍ???
Bleko strhne volant a vtesná sa do priestoru medzi nákladiakom neurčitej farby a mrakodrapom. Ešte že sú na najvyššom podlaží, pretože u ciest nižšie každých desať metrov vytŕča krabica s účelom vymieňať vzduch.
Netrúbi. Strata času. Už aj tak stratil dosť. Asi tri sekundy. Musel spomaliť na stotridsať kilometrov za hodinu a to je vážne zlé.
Do telefonátu päť sekúnd, k najbližšiemu checkpointu štyri kilometre. Zatiaľ prešiel asi päťsto metrov.
Stočí to na GoldShop street, vďaka rýchlosti s patričným klopením a skoro vrazí do predku nejakého červeného auta. Vyhne sa mu a medzera medzi nimi je asi dve čísla. Stočí riaditká, cesty sú posrane plné, veď je piatok poobede a vybehne na chodník. (Len hrozne málo ulíc je vybavených hodníkmi.) Keby mal nejaký poriadny buranský pick-up, tak sa s tým nemazná a ťahá to priamo cez chodník, ale nemá pick-up a musí sa vyhýbať chodcom. To (dvadsaťdeväť sekúnd) ho ukrutne spomaľuje.
V tridsiatej sekunde opäť vyletí na chodník. Jeho doteraz tiché repráky sa preplnia hlasmi, takže sa to celé podobá čínskej burze, keď niekto príde s lacnou ryžou. Zachytil len tri slová. Merida, Lightspeed a Zlatá štvrť. O zábavu má už postarané.
Znova to dokázal vydupať na stodvadsať a letí popri informačných tabuliach. Keď robili výskum Dračej Krvi, tak dali zhruba päťsto ľuďom monitor pred oči a pustili im dvadsaťpäť obrázkov. Problém bol v tom, že v jednej sekunde. Dračia krv znižuje kapacitu myslenia a preto rekord správne určených obrázkov bol päť (to je vcelku dosť slušné). Dohodli sa inak. Na niektoré obrázky, ľubovoľný počet, prirobili krúžky. Keď dotyčný videl na obrázku krúžok (bol hrozne malý a mohol byť na ktorýchkoľvek obrázkoch), tak stisol tlačítko. Mal na to dvadsaťpätinu sekundy. U zdravých ľudí bola úspešnosť stopercentná..
Preto Bleko neprejde odbočku do nižšieho podlažia, ale včas spomalí na stovku a odbočí. Vďaka dynamickému podvozkovému spoileru nemá s vyberaním zákruty väčšie problémy. Iný problém je v tom, že asi videl vrtuľník Pokoj & Poriadok A.S. v spätnom zrkadle. To nie je dobré. V nižších podlažiach ho nebudú vrtuľníky páliť, ale zase bude väčší problém vyhnúť sa autám. Pridá a letí 19-tou MC street smerom na juh. Keď odbíja prvá minúta jeho jazdy, predbieha asi sté auto a od prvého checkpointu ho delia zhruba tri kilometre.
Vypína stopky, lebo ho len zbytočne znervózňujú, zapnuté nechá len automatické oznamovanie každých päť minút. Keď si to vypočítaš, tak tridsať kilometrov za tridsať minút znamená, že musíš držať priemernú šesťdesiatku. To nebol problém, dokonca ani v meste s jeho motorkou, lenže už videl niekoľko relácií ZP, kde maníkovi vypršal čas a bol práve na štyridsiatom piatom kilometri. To sa ani pri najlepšej vôli nedá odjazdiť presne za tridsať kilometrov. Po prvé, naháňajú vás bezpečáci a po druhé, v tomto bludisku na to treba určite viac než len bývať v tomto meste. Musíte poznať ako idú všetky ulice a cesty. To Bleko nepoznal a preto mal mapku s GPS navádzaním. Lenže jeho LCD displej je len dvojrozmerný a mapa mu nemôže zaberať polovicu výhľadu, aj keď je polopriehľadná. Kvôli tomuto všetkému zistil, až keď zišiel na nižšie podlažie, že tento smer nevedie k jeho cieľu. Ale keďže sú všetky cesty štvorprúdové, tak sa nemôže otočiť len tak do protismeru. Na to sú takzvané turnpointy. Najbližší je od neho dva kilometre.
Jeho motorka ohlušujúco zareve v uzučkom tuneli. Musí ísť najrýchlejšie, ako sa dá a dá sa tristodvadsať. To je v čase dopravnej špičky nemysliteľné, ale on sa každopádne pokúsi.
Blíži sa k dvestovke a úspešne sa vyhýba autám, ktoré sa plazia pred ním. (Za moment už za ním.) Stočí na 16XB Avenue a dupne na plyn. Dvestodvadsať je aj na dračiu krv veľa a on nestíha vnímať všetky detaily. Najmä nie to auto P&P, ktoré letí v protismernom prúde. Ak som povedal, že otočiť sa dá len na turnpointoch, tak som zabudol spomenúť bezpečákov. Každá (v tom sektore najatá) služba má priepustkový kód, ktorý spôsobí, že betónový múrik medzi dvoma a dvoma prúdmi opačného smeru sa ponorí do cesty a vznikne priestor na otočenie vozu. Presne toto bezpečák spraví. Vyšle priepustkový kód (múrik sa ponorí) a urobí efektné hodiny, vďaka ktorým sa otočí o stoosemdesiat stupňov, nie je to žiadny zelenáč, ale určite nejaký dôstojník, lovec.
Bezpečák P&P tlačí plyn o podlažie nižšie, dáva správu centrále a vysiela LetMeThrough kód skoro v jednej sekunde. Všetkým autám pred ním sa na monitoroch v prednom skle objaví správa:
TU JE AUTO BEZPEČNOSTNEJ SLUŽBY P&P. ZARAĎTE SA PROSÍM DO POMALŠIEHO PRUHU A NECHAJTE NÁS PREJSŤ. ĎAKUJEME!
Neposlúchnutie tejto výzvy sa podľa zákona 18 odseku A Dopravného Zákonníka trestá prestrelením gúm, v prípade úteku zločinca nevratným poškodením motora.
Autá sa ako bláznivé snažia natlačiť do pomalšieho pruhu, nehľadiac na svoj lak. (Motor je drahší.) Za chvíľku je bezpečák za Blekom a jemu sa na LCD displeji tiež objaví LMT kód. Zaradí sa do pomalšieho pruhu z dvoch dôvodov: A Nikto pred ním v pomalšom pruhu nie je. B Keďže u neho vlastníctvo Meridy nie je dokázané, nemajú bezpečáci absolútne žiadne právo po ňom vystreliť (aj keď ide trošku nadpriemernou rýchlosťou), čo by v prípade zotrvania v rýchlejšom pruhu neplatilo.
Zbadá odbočku. Odbočí. Bezpečák samozrejme nie je nadopovaný a preto ho nemá sebemenšiu šancu nasledovať. Lenže ani pre Bleka to nie je sranda. Pred zákrutou pochopiteľne nepribrzdil a preto letí asi desať čísel v smere vektoru odstredivej sily, ale po desiatich centimetroch letu superpriľnavý povrch jeho gúm znovu dosadne na vozovku. Keby mal čas, tak si vydýchne.
Lenže čas nemá. Zachytí správu bezpečáka ako jeden z mnohých. Až po desiatich sekundách si uvedomí, na ktorej ulici je, pretože je zaneprázdnený. Zbadá dvoch bezpečákov, ale medzi nimi a Blekom je asi dvadsaťpäť ton áut.
Čekne mapku a GPS. Dobrá správa: Je asi dvadsať metrov od prvého checkpointu. Zlá správa: Dvadsať metrov pod.
"KURVA" doplní: Mal som sa vysrať na vrtuľník a ísť horným podlažím.
Na chvíľku nahodí stopky.
4:21
Dupne na to a zadá povel MapSoftu, aby mu našiel najbližší bod na stúpanie. 'Iba' pol kiláku. Pridá ešte viac a za trinásť sekúnd vďaka dodávke od InterPizza zase spomaľuje. InterPizzu každý vodič priam nenávidí. Sú síce sakra rýchli, čo sa týka dodávok, ale to len vďaka tomu, že robia 'myšky', čo je v prípade ich dodávky dosť nepríjemné. Lenže Bleko práve teraz nemá veľa času na rozmýšľanie. Každou sekundou by bol k dodávke o tridsať metrov bližšie a on je od nej len dvadsať metrov. V necelej sekunde teda musí stočiť riaditká, dať povel aerokrídelkám, aby pomohli stočiť motorku, zmeniť geometriu kolies, kvôli maximálnemu možnému sklonu, dať povel spojleru, aby nebral ohľad na poškodenie vírivými vzdušnými prúdmi a vystrčiť nohu, aby sa mohol odraziť od boku dodávky. Stíha to. Motorka efektne klopí, stáča sa doprava a Bleko sa odráža nohou od jej boku. Teraz nastáva druhá fáza problémov. Jeho smer je kolmý na smer cesty a preto musí prejsť jeden prúd, v ktorom doprava skoro nikdy neutícha. Pridá a motor vyletí do otáčok. Lightspeed má dobrý odpich a on je za kratučký moment na chodníku bez škrabanca. Tretí problém, ktorému musí vďaka dodávke InterPizza čeliť je aj na neho trochu moc. Totiž, chodník má na šírku dva metre a z jednej strany je väčšinou ohraničený stenou budovy. Ani teraz to nie je inak. Pri jeho súčasnej rýchlosti by prekonanie dvoch metrov chodníka trvalo osem stotín sekundy.
Akože aj trvalo. Keď po dvoch sekundách otvorí oči, tak zistí, že si to valí deväťdesiatkou pomedzi stoly v nóbl reštike Miguela Norsleyho. Vyhne sa pár 'chodcom' a zvalí pár čašníkov, keď sa mu na displeji objaví oznam:
MÁŠ TELEFONÁT. VOLÁ: MAMČA
Zatne zuby a merač napätia svalov na jeho sánke usúdi, že chce otvoriť komunikačný kanál a tak ho otvorí.
"Ahoj Mami." vzummm preletí okolo Kráľovského stola.
"Čav Majki! Kde si? Neruším ťa?"
"Trošku mami." zahlási Bleko, keď sa vyhne maníkovi, ktorý mu chce stoličkou zahatať cestu. "Už ťa pustili z lochu?"
"Samo. Mali by sme to osláviť. Zohnala som kvalitné LSD-čko."
"Teraz nemám čas, mami. Keď sa vrátim domov, tak mi všetko povieš, dobre?" Bleko smutne zistí, že jeho rýchlosť klesla pod úbohých štyridsať kilo za hodinu.
"Dobre Majki! A ešte niečo?"
"Hmmm." zamumle Bleko, keď zlomí riaditkami ruku jednému hosťovi. Len, len, že nepovie kurva.
"Nie že ťa niekedy napadne prihlásiť sa od tej šialenosti Zlatý Pedál. Viem, že by si toho bol schopný."
"Neboj mami. Už sa tam nikdy neprihlásim." scvakne zuby a komunikačný kanál stíchne. Rýchlo sa pozrie, kde vlastne je a keď zistí, že sa nachádza asi sedem metrov od východu na opačnú stranu ulice a vtedy zrúkne časovač.
"Päť minút."
Stratil veľa času. Malo mu to trvať štyri a pol minúty.
Premýšľa, čo urobiť. Dvere sú k nemu čoraz bližšie a bližšie a najbližší bod na stúpanie (v smere jazdy samozrejme) kilometer. Vtom mu to dojde. Letí práve cez otvorené dvere Miguelovej reštaurácie a v hlave sa mu rodí mikroplán. Body na stúpanie, ktoré sú na jeho mape sú pre motorové vozidlá, ale pre peších sú umiestnené omnoho hustejšie. Práve sa na jeden pozerá. Problém: Ten je na druhej strane ulice, čo znamená, že medzi ním a Blekom sú minimálne štyri jazdné prúdy v dopravnej špičke a meter vysoký betónový múrik.
Skúsi to. Keď sa nachádza na stredovej čiare medzi dvoma prúdmi, dá povel úchytným tyčiam na koleso, aby sa predĺžili a vzápätí zmrštili naspäť a súčasne s touto akciou sa Bleko pokúsi nadskočiť. Predné koleso sa mu skoro nacpe do úst a zadné tiež do nejakého telesného otvoru, ale zvládol to (teda vlastne jeho motorka to zvládla, ale on s tým počítal, lebo inak by si ju nekupoval). Preletel múrik. Asi šesťdesiatkou preletí väčšiu časť oboch pruhov, ale keď už je polovicou motorky na chodníku, vtedy doňho narazí, teda vlastne len štrajchne, auto P&P bezpečákov.
Nevychodí ho to z rovnováhy a ani z nálady, pretože o necelú sekundu neskôr nabieha predným kolesom na schodište bodu na stúpanie. Našťastie tam teraz nie je žiaden chodec, pretože jeho motorka sa tam len tak, tak zmestí.
Vyletí na námestie a rúti sa k prvému checkpointu. Kartička je pripnutá na skle od výkladu nejakého butiku. Po chvíľke ju zbadá. Malý oranžový štvorček. Nekompromisne sa k nej blíži po chodníku. Ide stodvadsať a okolo kartičky preletí tak rýchlo, že ani poriadne nezaregistruje, kedy ju zobral.
Rýchlo ju strká do kapsičky na to určenej a mieri na sever po Restaurant street. Šťaví svoju motorku ako môže a preto za sedem sekúnd valí dvestoštyridsať.
Pozrie sa na čas.
5:32
To je hrozne blbé. Malo mu to trvať štyri minúty, tridsať sekúnd. Táto minúta mu bude vážne chýbať.
Za dve minúty príde na bod, kde Restaurant street šikmo pretína Wide street. Jediná povolená osemprúdovka v meste. Smola, má práve červenú.
Nemôže čakať. Výfuk mu očuchávajú dva P&P vozy. Prešmykne sa pomedzi dodávku a nákladiak a vyletí na cestu. Osem prúdov na najrušnejšej ulici v meste je veľa, aj keď jazdíš podľa pravidiel. Neverí, že to dokáže. Nedokáže.
Asi v šiestom pruhu do neho napáli červený športiak. Padá na zem a robí kotrmelce. Nemá ani potuchy, kde vlastne je, až kým nezastane. Trošku sa dá dokopy a vstane. Stojí na chodníku, čiže preletel celú cestu smerom doľava. Rozhliadne sa a uvidí svoju motorku. Tá letela presne, ako on, ale doprava, čiže je medzi štyrmi prúdmi na betónovom múriku a práve sa rozsvecuje zelená pre ten smer, ktorý ho rozdeľuje od jeho motorky. Je to dosť na hovno.
Nemá inú možnosť. Na motorke má pripnutý kufrík s Meridou. Zhlboka sa nadýchne a vyštartuje. Beží ako blázon a niekoľkým autám prebehne po kapote.
SKOK
Dopadá k múriku, prevaľuje sa cezeň dopredu a jedno auto mu skoro prechádza po nohách. Stíha ich stiahnuť.
Rýchlo naskakuje na motorku a ruky ukladá na kontaktné plochy. Obraz, ktorý vidí, ho nepoteší. Motorka nemá samostatný diagnostický program, ako väčšina áut, ale má v sebe súčiastky, ktoré keď sa zničia, vysielajú tzv. damage signál. Preto videl Bleko na zobrazení stavu svojej motorky červenú škvrnu na jej boku. To mohlo dosť dobre znamenať, že sa už nerozbehne, ale aj že sa len trošku pokrivil plech.
Funguje. Pridá a zaradí sa na cestu. Hliadky P&P sú do neho asi tak ďaleko, ako boli pred jeho pokusom križovať ulicu. Lenže teraz je to o trošku horšie. Počuje:
Frr frr frr frr frr.
Nie, nie je to jeho motorka a on by možná bol rád, keby bola.
V roku 2046 sú dopravné prostriedky na slušnej úrovni a preto len málokedy začujete, že vás niekto predbieha. Ešte zvláštnejšie je to s vrtuľníkmi. Majú špeciálny tvar a je ich počuť, len keď ste zhruba vo vodorovnej rovine ich letu.
To znamená, že tento mu musel visieť dosť blízko za prdelou.
Cink.
Visel. To 'cink' je totiž uspávacia šípka odrážajúca sa od plechu na jeho motorke. Dochádza mu, že vrtuľníky sú predsa len horšie ako hliadkové autá v tuneli a preto sa divoko obzerá za zostupným bodom.
Cink.
Už začína prituhovať.
Zbadá ho. Neónovými farbami zvýraznený zostupný bod. Stočí riadtiká a napikuje to stodvadsiatkou dovnútra. Je ešte pod väčším časovým tlakom, ako kedy mohol predpokladať, ale k ďalšiemu checkpointu sú to len tri kilometre.
Vlastne je na ceste, ktorá tam priamo vedie. Za minútu dosahuje rekordných tristo kilometrov za hodinu a zbadá niečo, čo nikdy nechcel vidieť. Zátarasy. Zátarasy sa dajú pomerne ľahko prehliadnuť. Sú to také žlté konštrukcie na strope v tuneloch a tie zastavia hocaké vozidlo vodným delom. (Hovorí sa, že aj tank.)
Bohužiaľ nemôže odbočiť. Najbližšia odbočka je za zátarasami, alebo dvesto metrov v protismere. Pozrie na sondu, ktorá ho sleduje.
Chlapík, ktorý sedí za jej ovládaním sa potí a trochu trasie. Nemajú v kanceláriách horúco. Každý má totiž svoj box, v ktorom si môže nadstaviť vlastnú teplotu. Chlapík sa potí z iného dôvodu. Poctil ho návštevou sám Don a to je dôvod na strach. Niečo sa mu nebude páčiť a si mŕtvy. Dona Bleko zaujal.
"Pomôž mu." hovorí.
Chlapík si dá sakra záležať, aby tú bariéru dokonale odstránil. Chvíľu sa z nej valí voda, ale potom zaiskrí a voda už netečie.
Blekovi stúpne nálada o tristo percent. (Mal ju zápornú.) Tunelom sa valí ohlušujúca kakofónia policajných sirén a on nemá ani trošku času nazvyš. Vypáli ako strela z deviny a na najbližšej zákrute zahne.
Keď vyletí z tunelu, uvidí po ľavici najvyššiu budovu v meste, Ice Tower. Po pravej strane vidí parkovisko firmy Parkovacie Služby A.S. a za ním námestie sv. Frederika, kde sa schováva druhý checkpoint. Odtiaľto na námestie je to cestou asi dva kilometre, ale cez parkovisko to nie je ani sto metrov. Pozrie na svoj kredit (P.S. sú drahí), má dosť, čiže to skúsi.
Spomalí na šesťdesiatku, aby ho mohol otvárací mechanizmus zaregistrovať. Vletí do priestoru parkoviska a rýchlosť zdvihne na osemdesiat kilákov. V helme sa mu objaví výstraha, ale on na to teraz kašle. Hľadá niečo, vďaka čomu by mohol preskočiť dva metre vysoký plot.
NOVÝ AERODYNAMICKÝ MERCEDES ULTRASHOT JE NAJLEPŠÍ Z NAJLEPŠÍCH
SKÚS A UVIDÍŠ
Bleko civí na auto, ktoré vypadá ako placka prilepená na zemi s podvozkom skoro olizujúcim asfalt. Jeho predok nie je uťatý ako predok na väčšine áut, ale je šikmý. Zboku to musí vypadať ako prierez nožom.
Jednoducho je to dokonalý skokanský mostík.
Má nepríjemný pocit v žalúdku, ako letí ponad dvojmetrový megamasívny plot. Takéto hračky sú vyrobené z látky, ktorá má väčšiu hustotu ako urán a vagón tohto materiálu má hmotnosť ako menšia hora. Na takomto plote sa človek zastaví s akýmkoľvek dopravným prostriedkom v akejkoľvek rýchlosti.
Dopadá s udivujúcou eleganciou.
"Desať minút."
Na displej si vyvolá fotku, ktorá zobrazuje umiestnenie kartičky a dá povel kamere, aby porovnávala okolie a hľadala body podobnosti. Za dve sekundy sa mu pred očami zvýrazní výsek asi dvadsať metrov odtiaľ.
Na námestie ešte nestihli doraziť bezpečáci a preto sa snaží čo najrýchlejšie zobrať dôkaz, že na námestí bol. (Síce ho natáčajú tri kamery, ale má to v podmienkach súťaže.) Doletí k miestu, kde mala byť kartička a čumí na prázdnu stenu. Ešte raz overí fotku, ľavá bočná stena zlatníctva Hera. Nič tam nie je. Toto sa ešte nestalo. Ešte žiadneho súťažiaceho takto nepodrazili.
Počuje húkačky a ten blbý vrtuľník. (Námestie sv. Frederika je centrum mesta a je o poschodie nižšie ako najvyššie poschodie, ale nad ním už poschodie nie je.)
Nerozmýšľa dlho. Skoro vôbec. Pridá a zdrhá smerom od bezpečákov. Pred sebou si všimne ďalšie dve húkačky. Sklopí doľava.
Tá vec mu vypĺňa celý obzor, celú myseľ aj keď je tak drasticky malá. Nikdy v živote by nepovedal, že ho oranžový štvorec tak vzruší. Ani si neuvedomuje, ako ide rýchlo, len letí po chodníku a vidí tú hnusnú ruku s oranžovým štvorcom v prstoch. Vyburcuje sa na maximum, príde k človeku, ktorý drží jeho jedinú nádej, kope ho do hrudníka, berie tú oranžovú kravinu a strká ju do kapsičky.
Už je skoro v polovici.
Zabočí do tunelu a pridá. Až keď mu automatický hlásič oznámi, že prešla ďalšia päťminútovka, tak si uvedomí, ako ťažko sa mu kľučkuje. To, že vtedy na tej križovatke spadol a pokrivil si plech zanechalo stopy. Ak to vytiahne nad dvestodesať, tak sa motorka začne ohavne triasť a on s ňou.
Okukne hodinky.
18:16
Skratkou cez parkovisko ušetril slušné množstvo času, čiže teraz má celkom dobrý medzičas.
Ako si to pomyslí, tak sa to stane. Už o tom počul. Urobili to jednému z jazdcov a tak ho dostali. Teda vlastne on napikoval do auta pred ním, ktoré zastalo. Zaujíma ho, z kade majú právomoc zhasnúť svetlá! V tuneli!
Samozrejme, že jemu sa o štrnástinu nanosekundy po zhasnutí automaticky zapína Nočný Vizi Mód™, ale ten pohľad je tak hnusný, že sa mu robí nevoľno.
Zelená znázorňujúca povrch je všade a ako veľké vyrážky na nej sú žltočervené fľaky, autá a ich teplé motory. Najradšej by to vypol, ale to by znamenalo jeho smrť zhruba v troch sekundách. Našťastie je za chvíľku vonku.
Lyža vrtuľníka by mu odrazila hlavu, keby ju včas nezbadal a nezaradil by sa do druhého pruhu.
"Dobrý deň vážení motoristi." zrúkne reprák v jeho helme. Predplatil si motoristické informácie a zabudol ich vypnúť. "Prinášam vám špeciálne správy z Aninhemského námestia. Rozvášnený dav fanúšikov známeho rapera Red-zeeho úplne zablokoval prístup k námestiu. Dav je práve vytláčaný s námestia bezpečnostnou službou Mesačné Tigre, čiže 23-tia XC Avenue z východu a Aninhem street sú neprejazdné. Prajem vám príjemný deň."
Prianie moderátora už Bleko nezačuje, pretože celý svet obdarúva ohromne rozmanitými vulgárnymi výrazovými prostriedkami.
"Kurva, doriti, hajzli ..." Bleko si plne uvedomuje, že na Aninhemskom námestí je jeho tretí checkpoint a že on je od neho kilometer na východ po 23-tej XC Avenue.
MÁŠ TELEFONÁT. VOLÁ: nELeXx
Bleko stiahne svaly na tvári, čím vytvorí zvláštnu grimasu, ktorá aktivuje snímač napätia svalov, aby vykopol volajúceho. Nijakého nELeXx-a nepoznal. Namiesto toho, aby ho vykoplo z linky, tak sa linka aktivovala.
"Čav tyvole. Čéče, prečo si ma chcel vysrať z linky? To si nechceš prevetrať hubu s najlepším phríkerom v meste?"
Bleko už o nich počul. Phreaker v dvetísícom štyridsiatom šiestom je ako voš. Nabúra sa ti do linky a niekedy ju blokoje aj pár hodín. Na ústredni sa dá zablokovať Phreakerov signál vcelku ľahko, ale ak si ho napálil, tak čoskoro ti zavolá pomocou iného signálu a väčšinou ti pustí do telefónu nejaký odporný zvuk. Skoro vždy to končí výmenou linky.
"Drž fekál, kurva! Nemám čas!"
"Prosímťa, kto by nemal čas pokecať si s nelexom?"
"Ja."
"Aha, tak to máš kapánek smolu kámo."
"Zavri hubu, musím rozmýšľať."
Cesty v Severovýchodnom Plexe boli riešené....
"Rozmýšlať? Fak, si prvý človek, ktorý pri rozhovore so mnou musí rozmýšlať."
....tak, že dva protichodné dvojprúdy nemajú spolu nič spoločné. Veľmi často sa stáva, že niektorý dvojprúd odbočí, pričom sa pripojí k úplne inému dvojprúdu.
"Niektorí museli ísť srať, niektorí mali zase rande, niektorí venčili psa, ale nikto ešte nerozmýšľal."
Aj pri Aninhemskom námestí to je podobné. Jeden dvojprúd normálne pokračuje k...
"Raz som telefonoval s ženskou, ktorá sa pri telefóne normálne posrala, lebo keby odišla, tak jej ho odpálim."
"To je blbosť, ty nemôžeš odpáliť telefón z inej linky."
...námestiu, ale druhý dosť prudko stúpa hore. Pred týmto stúpaním je križovatka. Betónový múrik, ktorý je medzi...
"Chceš to vydieť, sračka?"
...dvojprúdmi nie je na začiatku useknutý, ale plynule stúpa od zeme, aby sa zamedzilo veľkým poškodeniam v prípade havárie. Ak by sa mu podarilo...
"Len to skús, trtko za káblami."
...zmeniť geometriu kolies tak, aby sa múrik vtesnal medzi priehlbiny vzniknuté na kolesách, tak by mohol vybehnúť na múrik...
"Dobre, dobre. Dostal si ma, nedá sa to. Ale nepoďme hovoriť o mne. Kto si ty? Kde vlastne si?"
"Na 23-tej XC Avenue."
...a v pravý čas znovu zmeniť geometriu kolies tak, aby zletel z múriku ponad hlavy davu na námestie a zobral kartičku. To by šlo.
"Fíha, pirát ciest. Vieš o tom, že tam je dav maníkov, ktorí žerú toho fakera Red-zeeho?"
"Viem."
Blíži sa ku križovatke a farebný oznam na jeho displeji ho upozorňuje na skutočnosť, že prešiel do súkromnej štvrte, v ktorej majú plnú právomoc jednotky Mesačných Tigrov a že sa má do dvoch hodín dať preveriť v nejakej ich stanici.
Dve hodiny tam určite nechce ostať.
"Neznášam Red-zeeho. Má úplne oničom texty. Samé kraviny. On hádam ešte ani neskúsil Meridu."
Nevie, prečo to hovorí, ale v za chvíľku zistí, že ho to bude riadne srať. "Ja mám tri kilá v kufríku za prdelou."
"Fíha, ty vole. Ako sa tak pozerám na lokalizátor signálu a na fakt, že spomínaš Meridu, tak som usúdil, že práve jazdíš Zlatý Pedál."
"Možno."
"Tykrávo. Lee bude mať radosť z tak ľahkej koristi. Ja na chvíľku končím. Mám dôležitý hovor. Hahaha."
Teraz mu prišlo vhod, že sa odpojil. Potreboval kľud, aby sa mohol sústrediť. Nejaký gang, ktorý mu pôjde po krku ho bude trápiť neskôr.
Nabehne do križovatky. Má zelenú, aspoň niečo pozitívneho počas najsprostejších dvadsiatich minút jeho života. Pretne jeden pruh a žalúdok sa mu zdvihne, keď nabehne na dvadsať centimetrov hrubý betónový múrik. Kolesá malú zvláštny tvar, takéto nadstavenie ich geometrie ešte nevidel. Zato už vidí dav.
Posledná hlava je asi meter pod ním, čo znamená, že prešiel ponad dav, ale zároveň je aj v trojmetrovej výške. Nejaký pakoš ho chce zasiahnuť vodným delom, ale Bleko ide na neho príliš rýchlo a za momentík je von z jeho palebného uhlu.
Mení geometriu kolies a zošuchne sa z múriku. Letí nekonečne dlhé tri metre a dopadá na predné koleso. LEN na predné koleso. Kov zaspieva ohavnú pieseň plnú bolesti a Blekovi naskočia zimomriavky. Riaditká sa mu nepekne trasú, čím ide rýchlejšie, tým viac. Pozrie si obrázok motorky a vpredu vidí iba samý damage signál. Motorka síce ide, ale asi dlho nevydrží. Ale to ho teraz veľmi netrápi. Nerád by totiž cítil damage signál na svojom tele. Znovu dal porovnať fotku s námestím, tentoraz skoro ľudoprázdnym. Softvér lokalizuje ďalšiu kartičku v podstate v momente, pretože je priamo, asi päťdesiat metrov pred ním.
"Čav sračka. Som naspäť"
"Aaaaa." zľakne sa Bleko.
Pred sebou vidí stĺp pouličnej lampy, na ktorej má byť pripevnená kartička.
"Sakra."
"Čo je?" hneď zareaguje nelex.
Pri stĺpe práve prechádza hlúčik ľudí. Sedem goríl a magor Red-zee. Určite si nebudú myslieť, že s nimi vôbec nič zlého nechce a pokúsia sa ho sundať. Pritlačí sa k benzínovej nádrži a pridá.
"Vidím Red-zeeho. Práve sa na neho rútim stodvadsiatkou."
"Zlož ho, zlom mu všetky rebrá."
"Určite. Za to, že si na mňa poštval nejaký skurvený gang."
"Hej, to bol len vtip. Chcel som ti nahnať strach. Žiadny Leeov gang neexistuje."
Red-zeeho gorily si všimnú Bleka, teda vlastne jeho motorku, ako sa rúti ich smerom. Hneď zareagujú. Štyria maníci obklopia Red-zeeho a utekajú s ním od Bleka. Traja týpci vytiahnú svoje zbrane, poriadne veľkokalibrovky a začnú hasiť po Blekovi.
BUM
Hlava mu duní.
BUUUM
Skoro stratil rovnováhu. Dostal zásah do hlavy. Povrch jeho prilby Titan™ je fakt dobrý. Druhá šlehla do predku jeho motorky. Ešte stále ide a dokonca nespomaľuje, čiže je to únosné. K stĺpu dôjde asi stoosemdesiatkou.
Kartičku má už v kapse, rúti sa smerom z námestia a Red-zeeho gorily na neho hľadia ako prasa do hlavne, keď sa z neba znesie nejaké čierne svinstvo. Vrtuľník, ktorý nepočuť, ale jeho radarový systém ho naň upozornil. Všimol si nápis na jeho boku. Leeove Prepravné Služby.
"Ty hajzel. Ževraj nijaký Leeov gang neexistuje."
"No veď neexistuje. To je prepravná služba."
No nevypadá to tak, že ho idú odviesť. Dvere na boku sa odsunú a chlapík, ktorý za nimi stojí, drží vážne nepeknú snajperku.
"Dvadsať minút."
Puc.
Zaznie zvláštny zvuk. Bleko pocíti bodavú bolesť na rameni.
Uspávacie šípky v štyridsiatom šiestom sú poriadne prevíty. Ich ihlička je niekoľko molekúl široká a ďalej sa rozširuje. To znamená, že preletí nepriestrelnou vestou, pričom sa zalomí v takom bode, kde je otvor dosť veľký, aby mohla vytiecť aktívna látka. Väčšinou uspávacia.
Aj teraz ho to malo uspať. Tzv. inhibičná šípka. Do človeka pichne slušnú dávku drog, ktoré pôsobia pozvoľna a nespôsobia momentálny spánok, ale len stupňujúcu sa únavu, pri ktorej vodič jednoducho musí zastaviť.
Lenže Bleko je iný prípad. On je totiž plný Dračej Krvi a preto nikto nevie, čo u neho droga spôsobí.
**
Keď precitne, tak ide po Wide street a za ním sa valí asi pätnásť P&P bezpečákov. Výpadky vedomia sú to posledné, čo by si mohol želať, ale musí sa s tým zmieriť.
**
Znovu precitne. Už nie je na Wide street, ale nejaký zázrakom prekľučkoval na Dokway street.
"Dvadsať päť minút."
Skoro celých päť minút bol mimo. Teda nič si z nich nepamätá.
"Čo sa to s tebou deje? Čo si to hovoril za chujoviny?"
"Tvoji kamaráti do mňa nasúkali stopovačku."
"Fíha a ty si sa udržal v sedadle?"
"Bol som plný Krvi a asi to nejako zreagovalo. Mal som výpadky."
"Zaujímavé. Nič si nepamätáš?"
"Ani hovno."
"Si na Dokway street."
"Áno, nejakým zázrakom sa držím kurzu."
"Už máš štvrtý checkpoint?"
"Ešte mám k nemu pol kiláku, ale bodlo by, keby si odvolal ten skurvený gang."
"Ten gang už po tebe nejde. Nejakým zázrakom si im aj so stopovačkou vykľučkoval a P&P im sundali dva vrtuľníky. Počuj kámo. Ty si taký malý zázrak."
"Dík." vzummmm. Preletí okolo semaforu, na ktorom bola nacapená ďalšia kartička.
"Už mám štvrtý."
"Sila kámo. Celý gang ti drží palce. Máme radi schopných ľudí."
"Super. Tak mi povedzte nejakú skratku do Chinatownu."
"Pôjdeš k Reeversovmu obchodnému centru, potom na západ a na stotridsiatom kilometri 19XM Avenue zahneš na juh."
"To je pekne nahovno .....doprdele..... rada." Bleko musí predbehnúť nejakého dedka, ktorý (práve vtedy keď ho predbieha) sa rozhodne zaradiť do rýchlejšieho pruhu. "Však ja poznám kratšiu cestu. Ďalej po Dokway street a cez Roklinku na 17XM Avenue a potom o tri odbočky na juh. To je aspoň o tri kiláky menej."
"To je možné, kámo, ale do centra práve nesú nový reaktor. To si musel byť fakt mimo, však to hlásili najmenej päťkrát."
Medzi povrchom cesty a spodkom cesty nad ňou je desať metrov. Preto, ak si chceš nechať doviezť niečo veľké, tak máš väčšinou smolu, ale do centra veľké veci jednoducho musia dovážať a preto urobili Roklinku. Je to cesta na náklady, kde je spodok cesty od vrchu vzdialený štyridsať metrov a aj na šírku je to zhruba rovnako. Lenže reaktor nemá rozmery štyridsať krát štyridsať. Nájde sa zopár častí, ktoré sa nedajú rozobrať a majú dva rozmery väčšie ako štyridsať metrov, preto je cesta ponad Roklinku otvorená ako most ponad rieky a tak vznikla obrovská prekážka.
Skoro dvadsať metrov ničoho nad obrovskou hĺbkou a ešte tri minúty do cieľa. Obchádzkou to určite nezvládne.
"Nelex, vážne by bodlo, keby si chvíľku držal hubu."
"Samo."
Snaží sa vyžmýkať z motorky maximum, ale tá sa hrozne trasie. Vletí do uzavretej časti cesty, kde autá stoja a čakajú, kým sa most sklopí. Nájde nejakú škáru a preletí pomedzi autá. Skoro zrazí bezpečáka a preletí aj pomedzi rampy.
Most drasticky stúpa, ale on je poriadne rozbehnutý. Tachometer ukazuje dvestodvadsať. Nadstaví aerokrídelká a dynamický podvozkový spojler, aby čo najviac 'plachtil'. Vyletí do vzduchu.
Letí vzduchom a vidí všetko pod sebou.
Má pocit, ako keby opúšťal svoje telo. Jeho reakcie sa spomaľujúúú. Krv ho opúšťa.
Letí neuveriteľných sedem sekúnd a v letku spomalí na šesťdesiad. To je čiastočne spôsobené aj vzdušnými prúdmi, aj 'plachtením'. Dosť dlho trvá, kým si zvykne na spomalené reakcie.
Dopadá. Nedobre, narazí na hranu druhej strany cesty. Robí kotrmelce a keď zastane, časovač zahlási.
"Minúta tridsať do konca."
Precitne naplno. Telo ho ohromne bolí, najmä nohy a chrbát. Jeho hlavu ochránili vankúšiky Flex™. Vstáva, vidí svoju motorku. Je to kus šrotu. Pozrie sa za rampu. Je tam kopa áut, aj elegantný čierny športiak. (Sonda ho samozrejme stále sleduje.)
Zhodí prilbu a začuje potlesk. Niektorí ľudia tlieskajú jeho akrobatickému výkonu. Cíti silnú bolesť, musí mať silné vnútorné krvácanie. Hlava sa mu motá, nevie, či je to otras mozgu, alebo ešte konečný efekt stopovacej šípky.
Dojde mu, prečo ho tak bolí chrbát. Siahne odzadu za opasok a vytiahne svoju Berettu so zlatým povrchom a z motorky vezme kufrík s Meridou.
Potlesk utíchne.
Bleko dobehne k čiernemu športiaku, otvorí dvere, šoféra chytí za plece, Berettu mu priloží na krk a vyhodí ho von.
"Soráč, ide mi o krk."
Nasadne a naštartuje. Vytne tomu a vyjde z uzavretej časti cesty. Už len dva kilometre. Už len minúta. Lenže bohužiaľ má auto. V žiadnom prípade nemôže dosiahnuť priemernú rýchlosť stodvadsať kilo za hodinu. Určite nie v takomto stave.
Štyridsať sekúnd. Už je v Chinatowne, tri ulice ho delia od cieľa.
AUTO P&P, mu zahatá cestu. Skoro odlomí volant a vyhne sa mu. Letí ulicou, stále zhruba smerom k svojmu cieľu. Zabočí na ulicu a uvedomuje si, že má už len dvadsať sekúnd a že ho od cieľa delí sedemsto metrov. Zahne na poslednú ulicu, cieľovú rovinku a vidí miesto, kam sa musí dostať. Päťsto metrov.
A ULICA JE PRÁZDNA!!!!!
Vytočí motor na maximum, môže to stihnúť.
Letí, dvestoštyridsať.
BUUUUUM
Z bočnej ulice vybehne auto hneď pred neho.
Nie je pripútaný. Otvára sa airbag.
Jeho dopad na vzduchový vankúš je asi, ako keby si sa rozbehol najrýchlejšie, ako vieš a narazil by si do tehlovej steny. Dusík unikajúci z airbagu mu spáli ruky.
Jeho auto sa krúti v šmyku, vďaka Bohu to nebola čelná zrážka. Zastane dvesto metrov pred cieľom.
Jeho čas vypršal.
Sonda s kamerou sa pomaly znesie pred predné sklo a zamieri mu na hlavu. Laserová bodka mu svieti presne na koreň nosu a on čumí do hlavne ráže jeden a pol centimetra.
Operátor sondy za pultom ide stisnúť spúšť.
"Počkaj." ozve sa Don.
Príval potu u operátora sa nedá opísať. Čaká.
"Čo myslíš, podobá sa na môjho otca, čo nie."
Operátor v živote jeho otca nevidel a preto sa začne klepať. Čo ak urazí Dona? Lenže odpovedať musí.
"A-áno. Vcelku áno."
"Presne tak. V celku áno! Nechaj ho, ako sa mu bude dariť. Už v polovičke to mal trikrát ťažšie ako ktorýkoľvek z jeho predchodcov."
Sonda vzlietne do výšky a Bleko si uvedomí, že dostal šancu. Otvorí dvere a vytiahne sa na ulicu, kufrík pevne drží. Ledva stojí, kolená sa mu trasú. Celé telo ho ohromne bolí, ale on si tú bolesť plne neuvedomuje. Ešte stále je oťapený stopovačkou a ukrutne ho bolí hlava. Pred očami sa mu robia fliačiky a občas vidí len tmu a počuje búšiť svoje srdce. Kráča vytrvalo, aj keď žalostne pomaly.
Prvých sto metrov mu trvá asi minútu, ale potom padá.
Otvorí oči a vidí sondu, ako na neho mieri. Pokúsi sa vstať. Podarí sa. Ťahá sa z posledných síl. Kráča, nevie, ako dlho.
Posledné, čo si pamätá je žltá čiara, ktorú prekročil a cesta, ktorá sa mu zvrtla pod nohami a tresla ho do tváre..
Od MATa v roku 2001
Ďakujem: Zedovi, za namakanú hudbu, pri ktorej som to zdáchal za dva dni.
Cyberpunku, že vznikol.
Venujem: Shadowrunnerom a Cyberpunkerom
Dodatok: K tomuto lit. počinu si treba zohnať minimálne tri songy od HBc (Havran Brothers corp.) Good Mood,
Wake Up nature, Bernea 56
Dúfam, že to budete prežívať tak, ako ja.
Nazov
|
Napisal
|
Mail
|
Zlatý pedál
|
Mat
|
|
http://www.apoviedky.unas.cz/
|