<< kapitola V.

KAPITOLA VI

Ošúchaná pieseň

Vôbec sa to nezdalo, ale cestovanie v čele Rokfortského expresu bolo omnoho únavnejšie ako jazda v pohodlí kupé. Neville však bol iného názoru. Hnev, ktorý ho ovládol vo vlaku, keď Malfoy urazil jeho rodičov, stále pretrvával. Hnev dokáže byť veľmi únavný. Harry to veľmi dobre poznal.
Premýšľal nad proroctvom, ktoré ho nejakým spôsobom spájalo práve s Nevillom. Narodili sa v ten istý deň. Schopnosti, ktoré Harry získal, sa mu už vôbec nezdali samozrejmé. Pokojne by tu mohli sedieť, viesť sa v jednom koči, ale úlohy by boli obrátené. Pri pomyslení, že by sa jeho život mohol odvíjať úplne inak v dôsledku malej zmeny niekde v minulosti, ho striaslo. Ešte nikdy nad tým takto neuvažoval.
Pozoroval blížiace sa svetielka Rokfortského hradu. O tento krásny pohľad prichádzajú všetci muklovskí turisti. Pre nich je Rokfortský hrad len praobyčajná zrúcanina s tabuľkou Zákaz vstupu.
Koče dohrkotali, osadenstvo koča sa náhlivo uberalo po schodisku. Ron s Hermionou boli Harrymu v pätách a o niečom živo diskutovali. Ich kroky viedli priamo do Veľkej siene, kde sa malo konať triedenie prvákov.
Cestu im však prehradila staršia čarodejnica v mahagónovom habite a vysokým špicatým klobúkom. Harry sa prekvapene zastavil. Tvár profesorky McGonagallovej sa výrazne líšila od uvoľneného výrazu počas návštevy v Malých Neradostinciach. Jej ústa splývali do malej nevýraznej čiarky. Keby naklonila hlavu, vyzerali by ako výkričník. Všetci traja pochopili, že sa hnevá. Na Harryho prekvapenie sa však nehnevala naňho.
„Pán Weasley a slečna Grangerová,“ úzky pásik úst sa na veľmi krátku dobu roztiahol a opäť nadobudol pôvodný tvar. Hermiona zbledla.
„Môžete mi vysvetliť, prečo ste počas cesty do Rokfortu neboli v prefektskom kupé?“ Harrymu sa zdalo, že profesorka McGonagallová to trošku preháňa.
„Veď sa predsa nič také nestalo,“ prehovoril na ich obranu. Ron po ňom prebehol nervóznym pohľadom.
„Vás sa to netýka, Potter, odoberte sa s ostatnými na triediaci ceremoniál,“ odbila ho stroho a ostrým pohľadom sa vrátila k svojim previnilcom.
„Dostala som hlásenie od Slizolinských prefektov, že ste cestu do Rokfortu nestrávili vo vlaku. Kde ste teda boli? Neplníte si svoje prefektské povinnosti. Budem musieť...“
Čo bude musieť profesorka McGonagallová urobiť už Harry nepočul. Vedel, koľká bije. Diskrétne sa vzdialil, tí dvaja nepotrebovali, aby im to ešte zhoršoval. Prišiel by na to aj sám, ale Hermiona si neodpustila, ešte pred odchodom naňho fľochla.
Takže Malfoy sa sťažoval. Harry sa musel pousmiať. Z ich trojice bol jediný, od koho ešte Malfoy nedostal ranu do tváre. Hermiona hviezdila v treťom ročníku, tú facku si pamätali, akoby sa to stalo včera.
Veľká sieň bola tradične vyzdobená, strop bol pokrytý hviezdnatou oblohou. Občas sa odrazom skutočnej oblohy prehnalo veľkou rýchlosťou stádo oblakov. Päť stolov bolo už takmer zaplnených. Voľné miesta po minuloročných siedmakoch čakali na nových prvákov. Najopustenejší bol profesorský stôl. Jediným profesorom, ktorý pri ňom sedel, nebol nikto iný, ako sám profesor elixírov, profesor Snape. Harry ani nemusel trikrát hádať, na koho sa Snape pozerá. Cítil jeho pohľad na sebe. Rozhodol sa, že sa tým smerom nepozrie. Radšej zakýval bratom Creeveyovcom, ktorí mali zjavný absťák jeho prítomnosti počas letných prázdnin. Pohľadom zablúdil k Bystrohlavskému stolu. Čcho sa veselo bavila s Rogerom Davisom. Oni spolu stále chodia? Harry na to úplne zabudol a hneval sa na svoje telo, ktoré neprimerane reagovalo na jej prítomnosť v obchode bratov Weasleyovcov.
Čo ak naňho Snape použije legilimenciu? Vedel, že mu to ide veľmi dobre, veď s ním mal niekoľko hodín oklumencie. Snažil sa nemyslieť na zážitok z mysľomisy. Hľadal radšej nejakú príjemnú spomienku z posledného obdobia, ale neveľmi sa mu darilo. Ako by vyčaroval svojho patronusa, keby teraz prišli dementori?
Náhle sa dvere Veľkej siene roztvorili a vošli prváci. Na čele sprievodu išla profesorka McGonagallová. Tvár už mala v poriadku. Malé vyrozprávanie je zjavne pomohlo. Položila doprostred stolček a naň starý Rokfortský klobúk. Poobzerala sa po sieni a vyzerala zmätene. Pri profesorskom stole sedel stále iba Snape.
Niečo žuchlo na lavicu hneď vedľa Harryho. Napätie, ktoré opustilo tvár McGonagallovej sa teraz usídlilo na Ronovej tvári. Uši mal červené a snažil sa spadnúť pod stôl. Hermiona, ktorá zaujala miesto oproti Harrymu, sa tvárila hrdinskejšie. Nikto nič nehovoril. Harry tajne dúfal, že dokážu prečítať otázku v jeho tvári.
Okolo profesorského stola nastal ruch. Do siene vošiel Albus Dumbledore. Usmieval sa, ponad polmesiačikové okuliare skontroloval sálu a usadil sa na svoje miesto. Za ním pribehol Hagrid, ktorého nasledovala profesorka Sproutová. Sieň postupne tíchla. Stále však neboli zaplnené všetky stoličky pri profesorskom stole. Bolo ich tam akosi viac, než zvyčajne.
Profesor Dumbledore povstal a pokynul McGonagallovej. Triediaca ceremónia sa mohla začať. Niekoľko prvákov prekvapene cúvlo, keď sa trhlina triediaceho klobúka otvorila a klobúk začal spievať.
Harryho otázka sa dočkala odpovede:
„Máme podmienku, ak ešte raz porušíme prefektské pravidlá, odoberú nám odznaky. Mamka by to asi neprežila, tak sa tešila, že som sa stal prefektom,“ šepkal mu Ron do ucha. V jeho hlase Harry počul úprimnosť, ale aj zúfalstvo. Stále si obaja dobre pamätali, ako Ron v druhom ročníku nahneval pani Weasleyovú. Ďalšie vrešťadlo naozaj nepotrebovali počuť.
Rokfortský klobúk dospieval. Hermiona sa začudovane otočila a po dlhom čase konečne prehovorila.
„To isté spieval aj minulý rok.“
Ron si vymenil s Harrym pohľad, ktorý hovoril: Komu na tom záleží. Poznali však Hermionu. Napriek radosti z hašterenia sa Ron zdržal komentára. Hermionina nálada sa však stále nelepšila.
„Znamená to, že sa máme...“ načal Harry.
„Áno, máme sa zase spojiť, aby sme boli zvnútra jednotní a mohli sa brániť,“ skočila mu do toho. „Ale niektorí tu majú predo mnou tajnosti,“ dodala významne.
Takže o toto ide? Hermiona sa hnevá na nich? O akom tajomstve to hovorí? Harry sa tváril nechápavo. Práve zaznel potlesk a výkriky pri bifľomorskom stole. Klobúk k nim práve určil Severusa Pivotu. Ron sa vyhýbal Harryho pohľadu.
„Ty o tom niečo vieš?“ zasyčal jeho smerom Harry.
„Ide o ten ústrižok zo Šikmej uličky. Prepáč, nejako mi to vykĺzlo,“ ospravedlňoval sa.
Harrymu čiastočne odľahlo. Aspoň už vedel, prečo sa Hermiona hnevá. Tá pozorne sledovala čiernovlasé dievčatko, ktoré si prisadlo k chrabromilskému stolu. Hermiona sa na ňu povzbudivo usmiala. Harry nezachytil jej meno. Posledným prvákom, ktorý si práve nasadzoval klobúk bol Tim Zenter. Klobúk ho zaradil do Slizolinu. Harry sa chystal objasniť Hermione, že nebol čas, kedy by jej porozprával o útržku o jeho stratenom príbuznom. Zaujala ho však profesorka McGonagallová, ktorá Rokfortský klobúk neodložila.
„Na záver triediacej ceremónie nás čaká malé prekvapenie,“ prehovoril opäť Dumbledore a sledoval reakcie v sále. Pri stoloch to zašumelo, len Slizolinský stôl akoby Dumbledorovi nevenoval pozornosť.
„Urobíme výnimku, ktorá bola na Rokforte kedysi tradíciou. Prijímanie starších študentov. Po ich slávnom odchode počas minulého školského roka, nás svojou návštevou poctili súrodenci Weasleyoví.“ Ron zbystril pozornosť. „Požiadali ma, či by si neukončený siedmy ročník predsa len nemohli dokončiť a preto ich opäť vítam medzi nami. Prechod cez triediaci klobúk bude len formalitou,“ opäť sa posadil.
Dvere siene sa otvorili a dnu vošli Fred a George Weasleyovci. Rokfortský klobúk zakričal dvakrát Chrabromil. Urobil tak ešte skôr, ako si ho dvojičky stihli natiahnuť na hlavu. Asi ich až pridobre pozná. Fred a George si s úsmevom a za búrlivého potlesku sadli k chrabromilskému stolu.
Profesor Dumbledore opäť povstal a šibalsky sa rozhliadal po sieni.
„Viem, že ste hladní, ale snáď unesiete ešte jedno prekvapenie,“ usmieval sa. Harryho vnútrom sa rozlial pokoj. Vedel, že nech to prekvapenie bude akékoľvek, nič mu nehrozí. Opäť bol doma.
Ron vyjavene hľadel na svojich bratov. So sestrou Ginny si vymenil pár spýtavých pohľadov. Náhly zvrat bol pre nich očividne novinkou. Dvojičkám nebolo veľmi do reči, najmä ak téma rozhovoru smerovala k otázke, prečo sa rozhodli vrátiť.
„...hovorili ste predsa, že vás škola len zdržuje...“ začul Harry útržky z ich rozhovoru. Snažil sa sústrediť na Dumbledorovo ďalšie prekvapenie.
„Ron, nevypytuj sa toľko. Nemuselo by sa ti to vyplatiť,“ odbíjali ho jednohlasne. Hermiona sa nepríjemne obzrela, čím uhasila Ronovu zvedavosť.
Rozhovor ustal a Harry sa mohol začať sústrediť na dianie v sieni. Na stoličke pred profesorským stolom práve sedel neznámy chlapec. Na prváka rozhodne nevyzeral. Mal na sebe zvláštny pásikavý habit. Obe ruky skrýval vo vreckách, akoby zvieral prútik, pripravený kedykoľvek sa brániť. Spod Rokfortského klobúka mu vytŕčali hnedé vlasy a spod hornej pery vysunuté zajačie zuby. Nervózne po nich prešiel jazykom a začal si čosi šepkať. V sieni zavládalo čoraz väčšie ticho. Neznámy chlapec debatoval s klobúkom už akosi pridlho. Dumbledore sa mierne predklonil a skúmavo sa na chlapca pozeral. Na ďalších stoličkách vedľa Dumbledora sa vynorili profesor Flitwick, profesorka Sinistrová a Hoochová. Chýbali už len Binns a Trelawneyová. Tí však s nimi nikdy nevečerali. Napriek tomu ostali tri stoličky stále prázdne.
Sieňou sa začínal rozliehať šepot. Klobúk sa stále zdráhal vysloviť meno fakulty. Možno to bolo tým, že to nebol prvák a výber bol o to ťažší. Harry si pamätal svoj rozhovor s klobúkom. Sedel tam aj on takto dlho? Máva klobúk problémy so zaraďovaním? Tento rok si nevymyslel ani novú pesničku. Harry nevedel posúdiť, či je normálne, aby klobúk takto dlho vyberal a nevedel ani, prečo sa pod ním zjavil tento neznámy starší chlapec. Niektoré minuloročné ceremónie z rôznych dôvodov vynechal...
„Slizolin,“ takmer nečujne vyslovil klobúk. Neznelo to presvedčivo. Chlapec si sňal klobúk. Na tvári sa mu ligotali kvapky. Vlasy mal celé spotené. Útrpne sa pousmial a pobral sa k slizolinskému stolu. Keď prechádzal popred profesorský stôl, uklonil sa. Draco bol prekvapený. Takýto výraz jeho tváre Harry predtým nikdy nevidel. Napriek tomu ho vítal so širokým úsmevom. Škodoradostne zahliadol na Harryho, akoby chcel zdôrazniť výhru v neexistujúcej súťaži.
Dumbledore znovu povstal a upozornil prvákov i ostatných, čo ich tento školský rok čaká a čoho je potrebné sa vyvarovať.
„Nepríjemnú skúsenosť so Zakázaným lesom má aj profesorka Umbridgeová,“ pousmial sa, „jej zdravotný stav sa mierne zlepšil, naďalej je však trošku zmätená. Na odporúčanie liečiteľov z Nemocnice svätého Munga...“ Neville sa mimovoľne striasol. „...som jej dovolil naďalej pracovať na Rokforte.“ Sieňou prebehla protestná vlna. Dumbledore obranne zdvihol ruky a opäť sa chlácholivo pousmial.
„Dolores J. Umbridgeová bude pracovať naďalej ako inkvizítorka,“ opäť hrozivý šum pri každom zo stolov, „konečné slovo však budem mať naďalej ja. Prosím všetkých študentov, aby sa k nej napriek spomienkam na spoločné zážitky, správali úctivo. Tým sa opäť, tak ako každý rok, uvoľnilo miesto učiteľa Obrany proti čiernej mágii.“ Snape významne zdvihol hlavu.
„Bohužiaľ, do dnešného dňa sa mi nepodarilo na toto miesto zohnať žiadneho kvalifikovaného učiteľa. Poprosil som ministerstvo, aby nám sem zatiaľ nikoho neposielali. Napriek tomu sa rozhodli, že kým niekoho nájdeme, budete mať tieto hodiny nahradené novým predmetom. Vyučovať ho bude môj dobrý známy a vynikajúci profesor Marcus Alberton. Zoznámite sa s ním neskôr. Kvôli pracovným povinnostiam príde o niečo neskôr. Vzhľadom k tomu, ako hladne na mňa pozeráte, nebudem to predlžovať. Vitajte v novom školskom roku a dobrú chuť,“ ukončil svoj monológ Dumbledore. Snapeova hlava opäť klesla a pokúsila sa o priateľský rozhovor s kolegyňou McGonagallovou.
Harry si naložil čerešňovú polievku a sledoval híkajúcich prvákov, ktorí sedeli neďaleko. Hermiona mlčala a vážne sa tvárila. Ron si priložil na tanier ďalšiu porciu opekaných zemiačikov. Strach zo straty prefektského znaku pri dyňových koláčikoch úplne pominul.
Cestou do chrabromilskej klubovne sa Ron opäť pokúsil vymámiť z dvojičiek príčinu ich návratu do školy. Už neboli takí tajomní, ale dôvody, ktoré tak pohotovo uvádzali, neboli presvedčivé.
„Potrebujeme mať kontakt so študentami, sú našimi najlepšími zákazníkmi,“ vysvetľloval George.
„Najnovšie výrobky musíme na niekom odskúšať,“ dopĺňal ho Fred.
„Bez ukončeného vzdelania nemôžeme...“ zháčil sa George. Fred naňho varovne pozrel.
„Ale...“ začala Ginny.
„Bez Leeho to tu aj tak nebude ono,“ odbočil od témy George a nasledoval Freda, ktorý ho ťahal za rukáv preč.
Hermiona zaťato mlčala a smerovala k dievčenským spálňam. Harry odmietal ísť spať so zbytočným pocitom viny. Zavolal na ňu a ukázal hlavou ku kozubu. Hermiona sa s nevôľou otočila a usadila sa do kresla. Ron tam už sedel a sledoval ich reakcie. Po chvíli to nevydržal a s Harryho tichým súhlasom jej vyrozprával, čo našli v truhlici. Trošku to prikrášlil, vyzeralo to, akoby ten útržok našiel on sám. Harry ho nechal, videl, že Hermionina tvár sa vyjasňuje. Stále bola zahĺbená, ale zdalo sa, že premýšľa nad tou vecou, rovnako ako Harry.
„Harry, tušíš, kto by to mohol byť?“ oslovila ho potom, ako Ron skončil. Harry pokrútil hlavou. Hermiona vstala a začala sa prechádzať po klubovni. Okolo nej cupital Krivolab. Ešte pred chvíľou sa s ním hralo malé čiernovlasé dievčatko, ktorého meno Harry stále nepoznal. Klubovňa sa pomaly vyprázdňovala.
„Nečítala som o nikom takom v Dennom prorokovi,“ rozmýšľala nahlas. Ron sedel vtisnutý do sedadla, oči mu klipkali únavou.
„Mohli by sme sa opýtať Rity, ale tú som už pustila,“ pokračovala.
„Len ma nepošli za Dumbledorom,“ bránil sa Harry predčasne.
„Čo fotky?“ zvolala po chvíli. „Nevidel si na nich nikoho neznámeho?“
„Nie, na žiadnych fotkách v albume, ktorý mi urobil Hagrid, nebol nikto, koho by som nepoznal.“
„Hagrid!“ zvolali súčasne, až Rona nadhodilo.
„Musíš sa opýtať jeho,“ uzavrela Hermiona. Zívla a bez rozlúčenia sa pobrala po schodoch k dievčenským spálňam. Harry s Ronom ju nasledovali, odbočili však do chlapčenskej časti. Inam by ich schody aj tak nepustili. Seamus, Dean a Neville už chrneli. Ron si obliekol svoju hnedú pyžamu a posadil sa na posteli. Bol unavený, ale očakával, že Harry sa o tom ešte bude chcieť rozprávať. Harry však len zatiahol závesy na posteli a zaľahol.